Belgicko pred 40 rokmi zoficiálnilo islam

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Brusel 28. februára (TASR) - Pred vyše 40 rokmi, 19. júla 1974, sa islam stal oficiálne uznávaným náboženstvom v Belgicku. Po štyroch desaťročiach však domáci odborníci na islam tvrdia, že integrácia moslimov do väčšinovej spoločnosti je ešte stále otvorený a nedokončený proces. Belgický odborník na politické vedy Francois Perl, ktorý slúžil ako poradca vo viacerých ministerských kabinetoch, v dňoch po útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo z januára tohto roku uviedol, že chybou Európanov je to, že málo poznajú islam a moslimov. V tejto súvislosti sa vyslovil za "viac islamu v Európe".

Perl v rozhovore pre belgickú televíznu stanicu RTBF upozornil, že nemožno hovoriť o integrácii islamu do európskej spoločnosti bez toho, aby sme tento jav úzko spájali so vzdelávaním. Nielen so vzdelávaním moslimských prisťahovalcov a ich potomkov, ale aj so vzdelávaním domáceho obyvateľstva na tému islam a islamská kultúra.

"Netolerancia je živená nevedomosťou. Nevieme nič o islame,"
zdôraznil Perl. Pripomenul, že Európania vedia o existencii extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) a hrozbe džihádistického terorizmu v Európe, zabúdajú však na skutočnosť, že prvými obeťami tohto terorizmu sú samotní moslimovia, o čom svedčia takmer každodenné čísla obetí samovražedných atentátov, bombových útokov a prestreliek.

Lepšie vedomosti väčšinovej spoločnosti by sa podľa jeho slov dali dosiahnuť výučbou histórie náboženstva - dejín všetkých náboženstiev - v neutrálnom a objektívnom vzdelávacom systéme.

Belgickí sociológovia, politológovia a islamológovia sa pýtajú, či sa dá hovoriť o belgickom islame. Oficiálne úrady aj po jeho schválení ako oficiálneho náboženstva dlho tento jav ignorovali: napríklad mzdy moslimským duchovným odobrili až v roku 2006.

Historici tvrdia, že k zoficiálneniu islamského náboženstva došlo vďaka vtedajším dobrým vzťahom medzi Belgickom a Saudskou Arábiou. Viedlo to k zaradeniu moslimskej náboženskej výchovy do škôl, belgické úrady sa však vôbec nezamerali na odbornú prípravu moslimských duchovných. Kazatelia prichádzali najmä zo zahraničia, neraz aj z názormi, ktoré boli v kontraste s princípmi demokracie a tolerantného spolunažívania medzi rôznymi komunitami.

V Bruseli sa každý rok koná Moslimský veľtrh, ktorý má niekoľkotisícovú návštevnosť vrátane hostí zo zahraničia. Na ňom európsky moslimský svet ukazuje všetky svoje tváre a podoby. Veľtrh je úspechom spoločného úsilia Ligy moslimov z Belgicka (LMB) založenej v roku 2005, ktorá je zameraná na ochranu a šírenie identity všetkých moslimov žijúcich v tejto krajine a na podporu ich občianskych aktivít. LMB je súčasťou Federácie moslimských organizácií v Európe (FIOE), ktorá zastupuje záujmy moslimských komunít z viac ako 28 európskych štátov.

Liga moslimov z Belgicka sa snaží zohrávať aj úlohu sprostredkovateľa medzi moslimským a nemoslimským obyvateľstvom, keď v centrálach piatich veľkých belgických miest poskytuje poradenstvo (najmä pre zmiešané manželské páry a konvertitov) a základné informácie o islame, jeho dejinách a kultúre.

Ani belgickým úradom, ani LMB sa však v posledných rokoch nedarí zabrániť fenoménu radikalizácie mladých moslimov, čo sa deje najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Belgicko má v prepočte na počet obyvateľov najviac odídencov na bojiská v Sýrii či v Iraku. Tzv. džihádisti sú po návrate domov hrozbou pre bezpečnosť krajiny, čo sa potvrdilo 15. januára pri zásahu protiteroristického komanda v meste Verviers, keď prišli o život dvaja mladí džihádisti. Ich zadržaný komplic a tiež policajné razie vo viacerých mestách a moslimských štvrtiach odhalili, že navrátilci zo Sýrie chystali ozbrojené atentáty v Bruseli.

Minister vnútra Jan Jambon na nedávnej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone potvrdil, že na zozname tajných služieb a polície sa nachádza okolo 350-380 belgických džihádistov, evidovaných ako potenciálni páchatelia teroristických útokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár