Ochrana subdodávateľov pri verejnom obstarávaní sa zvyšovať nebude

Na snímke pohľad na rokovanie pléna parlamentu, ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš

Bratislava 23. júna (TASR) - Možnosti uplatnenia sankcií voči dodávateľom, ktorí si riadne a včas vôbec alebo v podstatnom rozsahu nesplnili povinnosti voči subdodávateľom, sa rozširovať nebudú. Plénum Národnej rady SR dnes totiž nepodporilo návrh novely zákona o verejnom obstarávaní od Gábora Gála (Most-Híd).

Súčasný zákon umožňuje postihnutie dodávateľa sankciou v podobe zákazu účasti na verejnom obstarávaní na jeden rok. Gál však pripomína, že kým nie je o tejto sankcii právoplatne rozhodnuté, nie je možné, aby Úrad pre verejné obstarávanie uplatnil sankciu voči dodávateľom neplniacim si svoje platobné povinnosti.

"V súčasnosti je preto z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní nepostihnuteľný dodávateľ, ktorý napriek tomu, že prevzal plnenie od svojho subdodávateľa a dostal odmenu alebo odplatu od verejného obstarávateľa, nevyplatil subdodávateľovi dojednanú odmenu alebo odplatu, a to až do času, kým mu príslušný orgán neuloží sankciu," upozorňoval Gál.

Opozičný poslanec preto navrhoval, aby bolo možné dodávateľa sankcionovať, ak plnenie prevzaté od subdodávateľa riadne odovzdal verejnému obstarávateľovi, dostal za to od verejného obstarávateľa odmenu alebo odplatu, ale subdodávateľovi jeho podiel včas nevyplatil.

Okruh údajov o správcoch zapisovaných do zoznamu správcov reštrukturalizácií

Opoziční poslanci zo strany SaS Eugen Jurzyca a Jana Kiššová dnes neuspeli s návrhom, aby sa rozšíril okruh údajov o správcoch zapisovaných do zoznamu správcov reštrukturalizácií.

Právnou normou chceli docieliť, aby verejnosť bola lepšie informovaná o doterajšej činnosti správcov konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Občania tak podľa Jurzycu mohli posúdiť doterajšie výsledky správcov a vytvoriť tak tlak na to, aby boli najťažšie prípady zverené najskúsenejším správcom.

Opoziční poslanci sú presvedčení, že v súčasnosti sa ľudia zo zoznamu správcov dozvedia len málo hovoriace údaje, akými sú napríklad meno, názov, adresa. "Pre vytvorenie si obrazu o profesijnej histórii a skúsenostiach správcu je však potrebné poznať ďalšie skutočnosti," uviedli v predkladacej správe zákonodarcovia.

Preto navrhovali, aby sa do zoznamu správcov uvádzali aj údaje o percentuálnej miere uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľov v jednotlivých ukončených konkurzných konaniach a reštrukturalizačných konaniach, o dĺžke jednotlivých ukončených konkurzných a reštrukturalizačných konaní, náklady týchto konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka.

Ochrana ľudí pred zápachom a pokutovanie znečisťovateľov neprešlo

Zámer chrániť ľudí pred zápachom a pokutovať znečisťovateľov opozičným poslancom opäť neprešiel. Podobne ako vlani parlament aj dnes odmietol novelu zákona o ovzduší z dielne Mikuláša Hubu (nezaradený) a Jána Mičovského (OĽaNO). Poslanci v nej navrhovali chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom a dať možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov obťažovaných zápachom obrátiť sa na obvodný úrad životného prostredia.

Úrad je podľa zákona o ovzduší oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého a stredného zdroja znečistenia ovzdušia. Na uloženie pokuty z dôvodu zápachu (rozmedzie od 33 do 33.000 eur) sa podľa návrhu mal vyžadovať súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania obyvateľstva zápachom širším okruhom osôb, ako je len 20 dotknutých občanov.

Keby Huba a Mičovský uspeli, zákon o ovzduší by upravoval nielen práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok, ale aj práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľstva zápachom. V súčasnosti sa kvalita ovzdušia určuje primárne podľa faktorov, medzi ktoré zápach dosiaľ explicitne nepatril. Podľa vzoru českej právnej úpravy tak novela definovala prípustnú mieru obťažovania zápachom, za ktorú sa považuje stav pachových znečisťujúcich látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania.

Uchádzači o verejnú funkciu nebudú mať povinnosť zverejňovať svoje osobné údaje

Uchádzači o verejnú funkciu, úspešní aj neúspešní, nebudú mať povinnosť zverejňovať svoje osobné údaje. Poslanci Národnej rady SR dnes totiž nepodporili návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám od Eriky Jurinovej, Igora Hraška a Miroslava Kadúca (všetci OĽaNO).

Obyčajní sa pri svojom návrhu odvolávali na Ústavu SR, ktorá zaručuje právo na informácie. Pre zmenu zákona sa rozhodli poslanci, aby odstránili problémy z praxe. V súčasnosti sa totiž podľa nich vďaka pravidlám o ochrane osobných údajov stáva, že sa nezverejňujú ani základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu.

"Napríklad v materiáloch predložených na rokovanie vlády je neraz prístup k údajom o (úspešných) kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, a to z dôvodu, že tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov," vysvetľovali predkladatelia novely.

Ako príklad uviedli Sociálnu poisťovňu, ktorá podľa OĽaNO odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. "Ako ďalší ilustratívny príklad je možné uviesť ministerstvo zdravotníctva, ktoré neposkytlo životopisné údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc, alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60 percent riaditeľov odmietlo zverejniť svoj životopis," doplnili poslanci.

Podľa svojich slov sa stretávajú aj s nomináciami, keď sa príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie, je z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná a že existovali aj lepší kandidáti. Novela by tak čiastočne eliminovala tieto negatíva a preventívne by zamedzila tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby. "Otvoril by sa priestor verejnej kontrole," vysvetľovali.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR