Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Peking 29. júna (TASR) - Eurozóna má rozvahu aj schopnosť vyriešiť dlhovú krízu v Grécku aj po tom, ako sa Aténam nepodarilo dosiahnuť dohodu s veriteľmi a delí ich už len krok od vyhlásenia platobnej neschopnosti, ktoré môže viesť k vystúpeniu Grécka z eurozóny. Uviedlo dnes vo svojom vyhlásení čínske ministerstvo zahraničných vecí. Informovala o tom agentúra Reuters.
Hovorkyňa ministerstva Chua Čchun-jing na pravidelnom brífingu dodala, že Čína by bola radšej, keby Grécko zostalo v eurozóne.
Gréci sa dnes zobudili do napätej atmosféry, banky sú zatvorené, bankomaty majú stanovený denný limit na výbery vo výške 60 eur a po krajine sa šíria fámy a konšpiračné teórie. Atény totiž po kolapse rokovaní s veriteľmi smerujú k bankrotu.
Európska centrálna banka (ECB) síce zatiaľ ponechala program núdzového financovania gréckych bánk v platnosti, no rozsah financovania už zvyšovať nebude, takže zostáva na úrovni 89 miliárd eur. Grécky premiér Alexis Tsipras preto zaviedol kapitálové kontroly a oznámil, že banky budú až do 6. júla zatvorené. Chce tak zabrániť hromadnému výberu vkladov a kolapsu bankového systému.
Grécko má však do konca júna, teda za menej ako 48 hodín uhradiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) splátku vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Atény už avizovali, že peniaze nepošlú. To bude znamenať tzv. default, teda vyhlásenie platobnej neschopnosti, ktorá môže viesť až k odchodu Grécka z eurozóny.
Tsipras koncom minulého týždňa nahneval veriteľov, keď namiesto snahy o dosiahnutie kompromisnej dohody odišiel z rokovaní a vypísal referendum o reformách, ktoré sú podmienkou ďalšej finančnej pomoci Grécku.
Mesiace dohadovania a intenzívnych rokovaní tak vyšli nazmar a Grécko sa ocitlo na pokraji bankrotu. Veriteľom už došla trpezlivosť s Tsiprasom a jeho krajne ľavicovou vládou, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zastaví reformy a dohodne s veriteľmi zmiernenie gréckeho dlhu.
Obe strany sa teraz vzájomne obviňujú zo zodpovednosti za kolaps rokovaní. Veritelia požadovali od Grécka, aby znížilo výdavky štátu, a to aj prostredníctvom reformy dôchodkového systému a zároveň zvýšilo príjmy do štátnej pokladnice cez rast daní. To však Tsipras odmietol argumentom, že by to viedlo k zhoršeniu hospodárskej krízy a sociálnej situácie v Grécku, ktoré zápasí s obrovskou, vyše 25-% nezamestnanosťou.
Napriek postupu gréckej vlády politici v Európe celý víkend rokovali v snahe zachrániť situáciu. Americký prezident Barack Obama telefonoval nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a vysokopostavení americkí politici, vrátane ministra financií Jacka Lewa, ktorý zase telefonoval s Tsiprasom, vyzvali Európu a MMF, aby prišli s plánom, ako podporiť jednotnú menu a udržať Grécko v eurozóne.
Šéfka MMF Christine Lagardeová ale cez víkend upozornila, že grécke referendum nebude platné, keďže súčasný záchranný program pre Atény vyprší 30. júna. A v prípade, že Atény včas nesplatia fondu dlh za takmer 1,6 miliardy eur, krajina nebude mať prístup k ďalším financiám, a to do obdobia, než svoj dlh vyrovná.
Zároveň ale dodala, že ak by sa grécki voliči v referende jasne rozhodli pre podmienky smerujúce k zotaveniu gréckej ekonomiky a zotrvaniu v eurozóne, veritelia krajiny sú ochotní to opäť skúsiť.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR