Svetoznámy experimentálny vedec Pavlov objavil podmienený reflex

Na nedatovanej archívnej snímke obraz Ivana Petroviča Pavlova Foto: Fotoreprodukcia TASR

Petrohrad/Bratislava 27. februára (TASR) - Ruského lekára-fyziológa Ivana Petroviča Pavlova si ľudia spájajú hlavne so slintajúcimi psami. Od jeho úmrtia uplynie v sobotu 27. februára 80 rokov.

Pavlov získal v roku 1904 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

Ruská fyziologická škola na prelome 19. a 20. storočia, ktorej predstaviteľom boli Ivan Michajlovič Sečenov (zakladateľ experimentálneho fyziologického výskumu centrálnej nervovej sústavy, najmä mozgu) a jeho pokračovateľ Ivan Petrovič Pavlov, objavila metódy na objektívne vedecké skúmanie mozgu a produktu jeho činnosti – psychických prejavov. Táto oblasť poznania mala bezprostredný význam aj pre vznikajúcu etológiu (vedu o správaní zvierat). Pavlov sa zaoberal najmä štúdiom tráviacich procesov. Popísal fenomén psychickej sekrécie slín u psov a položil základy mechanisticky orientovanej psychológie.

Ivan Petrovič Pavlov sa narodil 26. septembra 1849 v ruskej Riazani. Ovplyvnený Sečenovom opustil dráhu kňaza, na ktorú sa pripravoval a celý svoj život zasvätil vede. V roku 1879 získal lekársky titul a o dva roky neskôr, po obhajobe dizertačnej práce, titul docenta. Dva roky strávil na štúdiách v dnešnom Nemecku. V roku 1887 Pavlova povýšili na dvorného radcu a od roku 1890 viedol odbor fyziológie na inštitúte experimentálnej medicíny. V roku 1890 ho tiež menovali za profesora farmakológie na cárskej lekárskej akadémii v ruskom Petrohrade, kde zotrval až do svojej rezignácie v roku 1924. Jeho rezignácia bola reakciou na to, že sovietsky režim prinútil deti kňazov akadémiu opustiť. Ešte predtým v roku 1922 žiadal Vladimira Iľjiča Lenina (vodcu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie - VOSR v roku 1917), aby mohol presťahovať svoje laboratórium do zahraničia, Lenin odmietol s tým, že Rusko potrebuje takých vedcov ako je Pavlov. V čase hladomoru Pavlovovi režim ponúkol osobitné prídely potravín, ten privilégium neprijal.

Svojimi prácami začal Pavlov novú éru vo svetovej fyziológii. Skúmal, ako nervová sústava reguluje činnosť srdca a krvného obehu, ako reguluje činnosť žliaz a zažívacieho ústrojenstva a ako vplýva na krvný tlak. Svetoznámym sa stal vďaka výskumu činnosti žliaz tráviacich orgánov.

Zameriaval sa hlavne na výskum reflexov (väčšinou na psoch). Okrem toho si všímal aj individuálne prejavy živočíchov. Dokázal u psov vytvoriť prepojenie medzi podmieneným podnetom (zvonček) a nepodmieneným podnetom (potrava). Výsledkom bol vznik podmieneného reflexu (salivácia pri zvonení).

V roku 1901 sa Pavlov stal členom korešpondentom Ruskej akadémie vied, v roku 1907 sa stal akademikom Ruskej akadémie vied, v roku 1912 mu udelili čestný doktorát univerzity Cambridge vo Veľkej Británii.

Vedec Ivan Petrovič Pavlov zomrel 27. februára 1936 vo vtedajšom Leningrade (dnes Petrohrad) vo veku 86 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár