KDH si dnes bude voliť nového predsedu

KDH Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 11. júna (TASR) - Kresťanskí demokrati si dnes majú zvoliť nového predsedu. Ján Figeľ z čela KDH odstúpil po tom, čo sa hnutie po prvýkrát v histórii nedostalo do Národnej rady SR. V marcových parlamentných voľbách získalo 4,94 percenta hlasov.

O post predsedu zabojujú piati kandidáti - Alojz Hlina, Eleonóra Porubcová, Miroslav Kráľ, Ladislav Štefanec a Ján Morovič. Delegáti ružomberského Snemu budú hlasovať tajne. Na Snem by mali prísť ako čestní hostia aj všetci traja doterajší predsedovia KDH Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Ján Figeľ. TASR to potvrdil zastupujúci predseda hnutia Pavol Zajac.

"O predsedovi rozhodne 392 pozvaných delegátov Snemu v demokratickom tajnom hlasovaní. Verím, že zvolia za predsedu takého kandidáta, ktorý dokáže ľudí presvedčiť, že KDH patrí do najvyššej politiky," povedal pre TASR Zajac.

Za najvážnejších kandidátov vnímajú vo vnútri KDH Hlinu a Porubcovú. Hlinu podporujú okresy východného Slovenska a Oravy. Porubcovej kandidatúru uvítali viacerí krajskí predsedovia KDH. Všetci kandidáti by mali na Sneme vystúpiť s prejavmi. Očakáva sa dlhá debata.

Porubcová je poslankyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja, tiež prievidzská mestská poslankyňa a riaditeľka Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. V hnutí pôsobí už roky. Chce vrátiť KDH k ľuďom, elity sa im totiž podľa nej vzdialili.

Hlina podal žiadosť o vstup do KDH len nedávno. Za predsedu ho chcú kresťanskí demokrati v Tvrdošíne a Námestove. V minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady SR a ku koncu pôsobil v klube KDH. Myslí si, že z KDH sa dá urobiť moderná konzervatívna strana.

Kráľa zo Zlatých Moraviec navrhla platforma ĽUD KDH. Štefanca by chceli v Bytči a Žiline, Moroviča v Bratislave.

Výberový chronologický prehľad snemov KDH od roku 1990:

1. (ustanovujúci) snem - 17. februára 1990 v Nitre

Na ustanovujúcom sneme bolo oficiálne založené hnutie a boli prijaté stanovy KDH. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský.

2. snem - 3.- 4. novembra 1990 v Košiciach

Hodnotil vzťah hnutia k ostatným stranám, hovorilo sa o KDH v európskom kontexte, o štátno-právnom usporiadaní, prvých slobodných voľbách (KDH skončilo s 19,21 percenta hlasov, druhé za VPN), o novoprijatom jazykovom zákone. Ján Čarnogurský bol zvolený za predsedu a Anton Andráš (vtedajší minister vnútra) za podpredsedu KDH.

3. snem – 9.-10. novembra 1991 v Žiline

Riešil problematiku štátno-právneho usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a problematiku lustračného zákona. Novelizovali sa stanovy hnutia. Za predsedu KDH bol zvolený Ján Čarnogurský (v tom čase bol predsedom vlády SR, máj 1991 až jún 1992). Podpredsedom strany sa stal Ján Petrík.

4. snem (mimoriadny) - 28. marca 1992 v Trnave

Prerokoval aktuálnu situáciu v hnutí (na Rade KDH vznikla 7. marca 1992 nová platforma), časť poslancov, ministrov a členov hnutia, tzv. Klepáčova skupina z KDH odišla (chceli konfederatívne usporiadanie ČSFR alebo samostatnosť SR). Do hnutia vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR). V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).

5. snem - 18.-19. septembra 1992 v Poprade

Zaoberal sa stratégiou opozičnej politiky, hodnotením neúspechu KDH v júnových parlamentných voľbách 1992 (8,89 percenta hlasov). Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.

6. snem - 23.-24. októbra 1993 v Ružomberku

Bol to prvý snem v ére samostatnosti SR. Účastníci prijali program s názvom Lepšie Slovensko (obsahoval podnety na zlepšenie situácie v hospodárstve, podnikaní, legislatíve, zohľadňoval tradičné kresťanské hodnoty). Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Čarnogurského, za podpredsedov zvolili delegáti Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika.

7. snem - 3. decembra 1994 v Košiciach

Analyzovala sa účasť KDH vo vláde SR Jozefa Moravčíka. Zámerom hnutia bolo zjednotiť stredo-pravicovo orientované strany, lepšie prepojiť prácu poslancov s hnutím a zväzmi, ktoré na jeho pôde existovali. KDH zostalo po predčasných septembrových parlamentných voľbách v roku 1994 v opozícii (10,08 percenta hlasov). Za podpredsedov KDH boli zvolení Ján Figeľ, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ivan Šimko.

8. snem - 18.-19. novembra 1995 v Nitre

Prítomní delegáti kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara, odsúdili nacionalizmus vládnej koalície. Zaoberali sa pôsobením KDH na vnútropolitickej scéne SR, jeho perspektíve, novelizovali stanovy hnutia. Vedenie KDH sa nemenilo.

9. snem - 23.-24. novembra 1996 v Banskej Bystrici

O post predsedu KDH sa popri J. Čarnogurskom uchádzal aj M. Dzurinda. Predložil víziu ľudového KDH, ktoré by oslovovalo i liberálov a ateistov. Hlasovanie potvrdilo vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ. KDH podporilo vstup SR do európskych štruktúr.

10. snem - 22.-23. novembra 1997 v Prešove

Delegáti prijali vyhlásenie, v ktorom potvrdili spojenie politických strán v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Pre nové územnosprávne rozdelenie Slovenska sa menili stanovy hnutia. Do funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený Milan Hort. Snem sa zaoberal aj privatizáciou a prípravou na nasledujúce voľby. Predsedom KDH sa opätovne stal Ján Čarnogurský, podpredsedami Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Vladimír Palko.

11. snem - 10.-11. apríla 1999 v Liptovskom Mikuláši

Delegáti schválili zmenu stanov hnutia, ktorou sa vyriešila otázka dvojitého členstva v súvislosti so vstupom KDH do SDK v roku 1998 (KDH bolo od októbra 1998 v rámci SDK členom vládnej koalície). Účastníci snemu rozhodli o tom, že kresťanskí demokrati môžu byť členmi KDH aj SDK, ale nemôžu sa uchádzať o volené a profesionálne funkcie v KDH. Predsedom zostal Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Blažej Krasnovský (zahynul pri autonehode), Pavol Minárik a Vladimír Palko.

12. snem - 21. októbra 2000 v Trenčíne

Novým predsedom KDH sa po desiatich rokoch stal Pavol Hrušovský. Jeho protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedom pre médiá a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka, podpredsedom pre vnútornú politiku Daniel Lipšic a podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik. Delegáti snemu zrušili možnosť dvojitého členstva. Zároveň prijali návrh, aby poslanci KDH iniciovali legislatívne zmeny v platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva buď podaním na Ústavný súd SR, alebo iným zákonným spôsobom tak, aby zabezpečili väčšiu ochranu ľudského života.

13. snem - 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch

Delegáti potvrdili členov vedenia KDH v ich funkciách. Rozhodli o tom, že snem KDH, na ktorom sa bude voliť vedenie, sa uskutoční každé dva roky a volený funkcionár KDH nebude môcť byť členom iného straníckeho orgánu. Snem schválil, že KDH pôjde do volieb 2002 samostatne.

14. snem - 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi

Vedenie KDH sa nemenilo. Snem prijal vyhlásenie, v ktorom podporil kandidatúru Františka Mikloška na funkciu prezidenta SR, Jána Figeľa za člena Európskej komisie (EK) a Annu Záborskú ako lídra kandidátky KDH do volieb Európskeho parlamentu (EP). Hnutie zároveň podporilo vstup SR do NATO.

15. snem - 22. októbra 2005 v Ružomberku

Za predsedu hnutia bol opätovne zvolený Pavol Hrušovský. Cieľom KDH bolo byť lídrom pravice po najbližších parlamentných voľbách, aby mohli určovať podmienky pri zostavovaní vlády. KDH odmietlo spoluprácu s ĽS-HZDS, pokiaľ bude na jej čele V. Mečiar. Snem rozhodol o zmene stanov, Predsedníctvo KDH mohlo pozastaviť členstvo v hnutí tomu, kto bol obžalovaný za úmyselný trestný čin (kauza Pavla Bielika – starostu bratislavskej mestskej časti Rača, ktorý bol krajským šéfom KDH v Bratislavskom kraji).

16. snem (mimoriadny) - 22. júla 2006 v Trnave

Po rokovaní Rady KDH (8. júla) opustili posty podpredsedov hnutia Daniel Lipšic, Rudolf Bauer a pred rokovaním Rady aj Vladimír Palko (funkcií sa vzdali na znak nesúhlasu s politikou KDH po parlamentných voľbách 2006, hnutie získalo 8,31 percenta hlasov a v Národnej rade SR sa stalo opozičnou stranou). Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa ho predtým vzdal. Svoje opätovné zvolenie považoval za jasnú podporu politiky strany pod jeho vedením. Delegáti zvolili aj chýbajúcich podpredsedov - Máriu Sabolovú za podpredsedníčku pre médiá a vonkajšie pôsobenie, Jozefa Šimka za podpredsedu pre vnútornú politiku a Petra Čiernika za podpredsedu pre samosprávu.

17. snem - 16. júna 2007 v Prešove

Delegáti volili vedenie KDH, predsedom sa stal Pavol Hrušovský, jeho neúspešnými protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Za podpredsedov hnutia zvolili Daniela Lipšica, Martina Fronca a Júliusa Brocku. Snem schválil volebný poriadok a novelizáciu stanov strany. Kandidáta hnutia na prezidenta SR mohla schvaľovať iba Rada KDH.

18. snem - 19. septembra 2009 v Nitre

Po deviatich rokoch sa ďalším predsedom KDH stal Ján Figeľ. Delegáti odsúhlasili zmeny stanov, čím sa zvýšil počet podpredsedov hnutia z päť na šesť. Zvýšil sa aj počet členov predsedníctva z 11 na 13, zmenila sa dĺžka funkčného obdobia vedenia strany. Volebný snem sa uskutoční vždy do šiestich mesiacov od konania parlamentných volieb. Trojicu podpredsedov Máriu Sabolovú, Daniela Lipšica a Júliusa Brocku doplnil Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Anton Marcinčin.

19. snem (mimoriadny) - 20. februára 2010 v Žiline

Snem sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia vzniku KDH. Bol na ňom prítomný aj predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, ktorý dostal čestnú medailu KDH.

20. snem – 4. decembra 2010 v Bratislave

Snem sa konal po prvý raz v Bratislave a potvrdil vo funkcii predsedu KDH Jána Figeľa. Podpredsedami hnutia sa stali Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Pavol Abrhan, Ján Hudacký a Ivan Uhliarik. Na sneme sa hovorilo o kríze v koalícii, o voľbe generálneho prokurátora v NR SR, ktorá mala byť spojená s vyslovením dôvery vláde Ivety Radičovej. KDH opätovne menilo stanovy, funkcionári budú volení na štyri roky. Kandidátov na primátorov krajských miest bude prerokovávať Predsedníctvo strany. Podľa nových stanov sa mení aj počet členov Rady KDH.

21. snem – 22. júna 2012 v Ružomberku

Predseda KDH Ján Figeľ ostro kritizoval katolícku a evanjelickú cirkev za ich účasť v "červenej" Rade solidarity a rozvoja. Delegáti snemu odmietli návrh novely stanov, ktoré pripravil poslanec NR SR Radoslav Procházka (navrhoval zníženie počtu podpredsedov zo šiestich na troch, efektívnejšie fungovanie straníckych štruktúr. Návrh mal prispieť k demokratizácii, posilniť regióny a eliminovať súperenie medzi krajmi). Na sneme vystúpili aj predsedovia opozičných strán Most-Híd a SDKÚ-DS. Béla Bugár kritizoval dvojicu kresťanských demokratov - Daniela Lipšica a Janu Žitňanskú, ktorí krátko po voľbách KDH opustili (v máji 2012). Podpredsedami KDH sa stali Pavol Abrhan, Ján Hudacký, Július Brocka, Miroslava Szitová, Peter Belinský a Miloš Moravčík.

22. snem – 11. októbra 2014 v Poprade

KDH schválilo tézy, ktoré budú základom pre spoluprácu s odborníkmi a širokou verejnosťou. Neskôr majú byť premietnuté v novom základnom programe hnutia. Programovými piliermi sú rodina, práca a spravodlivosť. Ambíciou KDH je podľa predsedu J. Figeľa ukončiť obdobie vlády jednej strany, zmeniť ľavicové smerovanie Slovenska a zároveň premietnuť obsah základného programu KDH do budúceho vládneho programu. Na sneme sa novým podpredsedom hnutia stal Pavol Zajac.

23. snem – 21. februára 2015 v Nitre

Pri príležitosti 25. výročia založenia KDH uviedol líder hnutia Ján Figeľ, že ide o najstaršiu ponovembrovú stranu aj preto, lebo má ľudí verných a vytrvalých. Tri groše pre rodiny, ale aj vytvorenie civilných zborov obsahuje nový základný program KDH Cesta pre Slovensko, ktorý schválil snem hnutia v Nitre. Nový program je cielený na horizont 10 až 20 rokov.

Profil KDH:

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Vzniklo ustanovujúcim snemom 17. februára 1990.

Vznik KDH iniciovali kresťanskí disidenti koncom roku 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali verejnosť zakladať kresťanskodemokratické kluby. Prvým predsedom hnutia sa stal Ján Čarnogurský (1990-2000). Ministerstvo vnútra zaregistrovalo KDH 23. februára 1990.

KDH vstúpilo aktívne do politiky v júnových parlamentných voľbách v roku 1990. Získalo 19,21 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel v Slovenskej národnej rade (SNR) a 25 kresiel v oboch snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR).

Po rozdelení hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN, 1991) sa Ján Čarnogurský stal predsedom vlády SR (máj 1991-jún 1992). V júnových parlamentných voľbách 1992 získalo KDH 8,89 percenta hlasov a 18 poslaneckých kresiel. Bolo v opozícii. V rámci hnutia sa vytvorili dve názorové platformy usporiadania ČSFR. V marci 1992 sa od KDH odčlenila skupina okolo Jána Klepáča (bola za konfederáciu, prípadne referendum o samostatnosti SR).

V januári 1993 predstavilo KDH svojho kandidáta na post prezidenta SR - Antona Neuwirtha. V tajnej voľbe Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) neuspel. V roku 1994, po páde druhej vlády Vladimíra Mečiara, sa KDH stalo súčasťou vlády Jozefa Moravčíka (marec–december 1994). V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov - 17 poslaneckých kresiel. V rokoch 1994-1998 bolo KDH najsilnejším opozičným subjektom.

Koncom októbra 1996 oznámil Mikuláš Dzurinda (vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku) svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Na Republikovej rade neuspel. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla ďalšia alternatíva. V tom istom čase podpísalo KDH, Demokratická únia (DÚ) a Demokratická strana (DS) dohodu o spolupráci. Vznikla tzv. Modrá koalícia, v roku 1997 sa zmenila na Dúhovú koalíciu, pričlenili sa k nej Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených Slovenska (SZS). V júli 1997 sa toto politické zoskupenie premenovalo na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej hovorcom a neskôr predsedom bol Mikuláš Dzurinda.

V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako jeho súčasť stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP). Podpredseda KDH a zároveň predseda SDK Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR, predseda KDH Ján Čarnogurský získal rezort spravodlivosti. V rámci vládnej koalície sa ešte politické strany dohodli, že spoločným prezidentským kandidátom vo voľbách 1999 bude Rudolf Schuster, ktorý v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara. Po následných sporoch v rámci SDK oznámil Mikuláš Dzurinda v januári 2000 vznik nového politického subjektu Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie (SDKÚ). Predseda KDH Ján Čarnogurský odmietol splynutie KDH s SDKÚ a v júni 2000 oznámil, že nebude viac kandidovať na funkciu predsedu KDH (z hnutia vystúpil v októbri 2013). V októbri 2000 ho na tejto pozícii nahradil Pavol Hrušovský.

Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v Národnej rade (NR) SR a účasť vo vláde (spolu s SDKÚ a SMK). Vo vládnej koalícii sa v januári 2006 vyhrotili vzťahy pre Zmluvu o výhrade vo svedomí (KDH trvalo na jej prijatí). Prezídium SDKÚ-DS označilo zmluvu s Vatikánom za neprijateľnú. Dňa 6. februára 2006 Pavol Hrušovský oznámil odchod KDH z koalície.

Kandidátom KDH na post prezidenta SR bol v prezidentských voľbách 2004 František Mikloško. So ziskom 6,42 percenta hlasov do druhého kola nepostúpil.

V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). KDH v nich získalo 16,19 percenta hlasov a voliči do EP poslali Jána Hudackého, Miroslava Mikolášika a Annu Záborskú. Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom.

V júnových parlamentných voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov a so 14 kreslami sa stalo opozičnou parlamentnou stranou. Vo februári 2008 z hnutia aj poslaneckého klubu odišli poslanci Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Rudolf Bauer.

V apríli 2009 sa na Slovensku konali prezidentské voľby. KDH vyjadrilo svoju podporu Ivete Radičovej, ktorá skončila v druhom kole volieb na druhom mieste.

V júni 2009 sa konali ďalšie voľby do EP. KDH volilo 10,87 percenta voličov a kreslá v EP získali Miroslav Mikolášik a Anna Záborská. V septembri 2009 sa novým lídrom KDH stal Ján Figeľ.

V júnových parlamentných voľbách 2010 získala strana 8,52 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo 15 mandátov v NR SR. KDH sa stalo členom vládnej koalície s SDKÚ-DS, Slobodou a Solidaritou (SaS) a stranou Most-Híd.

Dňa 11. októbra 2011 nebol v NR SR schválený Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. euroval. Toto hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde SR. Vláda stratila dôveru NR SR. V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 KDH získalo 8,82 percenta hlasov a do parlamentu sa dostalo 16 zástupcov hnutia. V máji 2012 z hnutia vystúpili poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Vo februári 2013 odišiel z KDH aj poslanec Radoslav Procházka.

Z iniciatívy KDH vznikla v novembri 2012 Ľudová platforma (zoskupenie stredopravicových politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd). Mala byť alternatívou voči ľavicovej koaličnej strane Smer-SD. Zanikla v marci 2014, keď z nej vystúpila strana Most-Híd. Príčinou boli koalície zvyšných členov so Smerom-SD v samosprávnych voľbách 2013 a neúspech spoločného prezidentského kandidáta.

Dňa 15. marca 2014 sa na Slovensku konalo prvé kolo prezidentských volieb. KDH do nich poslalo ako svojho favorita, bývalého predsedu hnutia Pavla Hrušovského (podporili ho aj strany SDKÚ-DS a Most-Híd). Vo voľbe neuspel, získal 3,3 percenta hlasov.

V roku 2014 po májových voľbách v EP obsadilo KDH so ziskom 13,21 percenta voličských hlasov dve kreslá. V Bruseli zostali aj naďalej Miroslav Mikolášik a Anna Záborská.

KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa hnutie stalo v júli 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. Kresťanskí demokrati sú aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI).

V parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 5. marca 2016, sa KDH zúčastnilo s číslom 17. Voľby priniesli strane 4,9 percenta hlasov voličov a prvýkrát od roku 1990 neúčasť KDH v slovenskom parlamente.

Podpredseda KDH Peter Belinský sa 7. marca 2016 vzdal funkcie. Predseda KDH Ján Figeľ sa tiež vzdal funkcie lídra hnutia, oznámil to 15. marca 2016 na tlačovej konferencii s tým, že sa tak rozhodol už v nedeľu (6. marca) po parlamentných voľbách. Až do snemu poveril predsedníckymi povinnosťami podpredsedu hnutia Pavla Zajaca.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár