Agatha Christie a jej slečna Marplová

Agatha Christie: Puknuté zrkadlo Foto: Slovenský Spisovateľ

Bratislava 16. júna (OTS) - Okrem Hercula Poirota aj slečnu Marplovou, ktorá si získala srdcia všetkých generácií milovníkov dobrej detektívky. Puknuté zrkadlo venovala Agatha Christie herečke Margaret Rutheford, ktorá v štyroch filmoch zo šesťdesiatych rokov stvárnila slečnu Marplovú.

Malebná dedinka Mary St. Mead je oázou pokoja. Tak ju vníma aj jedna z najstarších obyvateliek slečna Marplová, a preto sa tu rozhodne usadiť aj známa herečka Marina Greggová. V Gossingtonskom sídle by chcela zabudnúť sa osobnú traumu.
Nie je to však ľahké, keďže tu postupne zavraždia troch ľudí. Je to iba omyl vraha, ktorý chcel pripraviť o život úspešnú herečku, čo menila manželov ako na bežiacom páse?
Alebo sa kľúč skrýva v minulosti obetí, nemenej temnej, ako je Marinina?
Slečna Marplová rozpletá klbko citov, vášní a ľudských vzťahov rovnako šikovne, ako pletie svetre na posiedkach so známymi, kde vytiahne z ľudí aj to, čo vonkoncom nechceli povedať.
Inšpiráciou pre Puknuté zrkadlo bola rovnako ako pri Vraždách v Orient-Exprese skutočná tragická udalosť. Nebudeme však o nej viac písať, pretože by výrazne prezradila zápletku príbehu. Táto kniha je ako posledná situovaná do bydliska Jane Marplovej. V ďalších príbehoch so slečnou Marplovou síce padne o St.Mary Mead zmienka, ale dej zavedie slečnu inam.

Začítajte sa do detektívky Puknuté zrkadlo:
Slečna Marplová rozčúlene vykríkla. Zasa jej ušlo očko. A nielen to, ušlo jej už dávnejšie. Prišla na to až teraz, keď musí začať uberať krčný výstrih a rátať očká. Vzala si voľnú ihlicu, naklonila pletenie bližšie k svetlu a ustarostene si ho prezerala. Ani nové okuliare jej už nepomáhajú. A to preto, uvažovala, že nadišiel čas, keď ani oční špecialisti s tými svojimi prepychovými čakárňami, modernými prístrojmi, oslepujúcimi svetlami, ktoré vám namieria do očí, a s vysočiznými poplatkami, aké vám naúčtujú, už pre vás nemôžu veľa spraviť. Trochu nostalgicky spomínala, aký dobrý zrak mala ešte pred niekoľkými (no, možno nie tak celkom pred niekoľkými) rokmi. Z výhodného stanovišťa v záhrade, skade bolo vidieť všetko, čo sa odohrávalo v St. Mary Meade, bystrému oku slečny Marplovej takmer nič neuniklo. A cez okuliare, ktoré používala na pozorovanie vtákov (záujem o vtáky sa ukázal veľmi užitočný), mohla vidieť... Myšlienky jej zaleteli do minulosti. Ann Protheroeová v letných šatách kráča popri farskej záhrade. A plukovník Protheroe, chudák, veľmi nudný a nepríjemný človek, len čo je pravda – no aby ho takto zavraždili... Potriasla hlavou a v duchu si vybavila Griseldu, farárovu peknú mladú ženu. Drahá Griselda – veľmi verná priateľka – rok čo rok vianočný pozdrav. Z jej rozkošného bábätka už vyrástol mocný mladý muž, má veľmi dobré zamestnanie. Žeby strojný inžinier? Vždy veľmi rád rozoberal mechanické vláčiky. Za farou bol prielaz, potom poľná cesta a vzadu na lúkach sa pásol dobytok farmára Gilesa, tam, kde teraz – teraz...
Nová štvrť.
A prečo vlastne nie? spýtala sa slečna Marplová prísne. Jednoducho to muselo prísť. Nové domy boli potrebné, aj ich dobre postavili, aspoň tak počula. Bolo to „plánovanie“, či ako to volajú. No za nič na svete nevedela pochopiť, prečo každú ulicu pomenovali dvorom. Aubreyho dvor, Longwoodov dvor, Grandisonov dvor a kopa ďalších. A pritom to vôbec neboli dvory. Slečna Marplová vedela veľmi dobre, čo je dvor. Jej strýko bol kanonikom v chichesterskej katedrále. Ako dieťa bola uňho a videla kláštorný dvor.
Bolo to podobné, ako keď Cherry Bakerová volala prepchatý starosvetský salón slečny Marplovej hala. Slečna Marplová ju jemne opravila: „To je salón, Cherry.“ A Cherry, pretože bola mladá a milá, usilovala sa zapamätať si to, hoci bolo jasné, že sa jej zdá smiešne používať slovo salón, a napokon sa jej vždy vyšmyklo hala. Len celkom nedávno pristúpila na kompromis a hovorila o obývačke. Slečna Marplová mala Cherry veľmi rada. Cherry, ináč pani Bakerová, bývala v novej štvrti. Patrila k armáde mladých manželiek, ktoré nakupovali v samoobsluhe a prechádzali sa s kočíkmi po tichých uličkách v St. Mary Meade. Boli elegantné a dobre sa obliekali. Vlasy mali samá vlnka a kučierka. Smiali sa, rozprávali a pokrikovali jedna na druhú. Pripomínali kŕdeľ šťastných vtáčikov. Keďže nevedeli odolať zákerným nástrahám, aké so sebou prináša nákup na pôžičku, boli večne bez peňazí, hoci ich manželia dobre zarábali; a tak chodili pomáhať do domácností alebo variť. Cherry rýchlo a dobre varila, bola inteligentná, dobre vybavovala telefonáty a hneď si všimla každú nepresnosť v obchodníckych účtoch. Dosť nerada prevracala matrace a pokiaľ ide o umývanie riadu, slečna Marplová teraz prechádzala cez kuchynské dvere s odvrátenou hlavou, len aby nemusela vidieť Cherrinu metódu, podľa ktorej nahádzala špinavý riad do drezu a nasypala naň kopu čistiaceho prostriedku. Slečna Marplová nenápadne stiahla z obehu starú worcesterskú čajovú súpravu a odložila ju do rohového príborníka, odkiaľ ju vyberala len pri zvláštnych príležitostiach. Namiesto nej kúpila moderný servis s bledosivým vzorom na bielom podklade, bez zlatej ozdoby alebo čohokoľvek iného, čo by sa dalo v dreze poškodiť.
Aký to bol rozdiel v porovnaní s minulosťou... Napríklad verná Florence, vzor ideálnej slúžky – a potom Amy, Clara a Alice, tie chutné malé slúžtičky, ktoré prišli zo Sirotinca svätej viery, aby sa zacvičili, a potom šli ďalej na lepšie platené miesta. Niektoré z nich boli trochu naivné, veľmi často hovorili fufnavo, a Amy, tá bola vyslovene slabomyseľná. Klebetili a trkotali s ostatnými slúžkami v dedine a chodili sa prechádzať s pomocníkom z obchodu s rybami, s pomocným záhradníkom z panského sídla alebo s niektorým z mnohých pomocníkov pána Barnesa, obchodníka s potravinami. Slečna Marplová na ne s láskou spomínala a myslela pritom na všetky tie vlnené kabátiky, ktoré neskôr uplietla pre ich deti. Nevedeli dobre telefonovať, a už vôbec nie rátať. Na druhej strane zase vedeli poriadne umyť riad a postlať. Boli šikovné, i keď nevzdelané. Čudné, že v dnešných časoch posluhujú v domácnostiach vzdelané dievčatá. Zahraničné študentky, aupairky, cez prázdniny zase študentky z univerzít alebo mladé vydaté ženy ako Cherry Bakerová, ktoré bývajú v nových štvrtiach vo falošných dvoroch.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár