Biskup Rudolf Baláž zostane známy ako bojovník za demokraciu

Rudolf Baláž - cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ a banskobystrický diecézny biskup. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Bratislava 27. júla (TASR) – Rímskokatolícky biskup Banskobystrickej diecézy Rudolf Baláž zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu. Zomrel presne pred piatimi rokmi.

V čase prvej Mečiarovej vlády otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov cirkvi na ochranu demokracie a kritizoval politické pomery na Slovensku. Mečiarov režim a Slovenská informačná služba (SIS) sa rozhodli biskupa zdiskreditovať v roku 1995. Prípad je známy ako "Kauza Triptych".

Biskup Baláž neskôr kritizoval aj Dzurindovu vládu, ktorá nepodpísala Vatikánske zmluvy o výhrade svedomia aj niekdajšiu kandidátku na prezidenta SR Ivetu Radičovú za jej postoje k interrupciám.

Banskobystrický diecézny biskup sa výrazne zaslúžil o to, že pápež Ján Pavol II. navštívil počas pobytu na Slovensku práve Banskú Bystricu.

Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí. Otec mu zomrel len pár dní pred jeho narodením na pľúcnu chorobu.

V septembri 1947 nastúpil na Štátnu ľudovú školu v Nevoľnom, potom študoval na gymnáziu v Kremnici. V rokoch 1958-1963 študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Žiadosti o vyššie teologické štúdiá mu komunistický štát neumožnil. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963 z rúk trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka v Dóme sv. Martina v Bratislave. Primičnú svätú omšu v rodisku slávil 7. júla 1963.

Ako kaplán pôsobil v rokoch 1963-1967 v Brezne, v Krupine, vo Vrútkach, v Kláštore pod Znievom a vo Vrícku. V roku 1968 ho preložili za aktuára na Biskupský úrad do Banskej Bystrice. Po vymenovaní za správcu farnosti v Pitelovej v roku 1970 sa vrátil na krátky čas do pastorácie. V tých časoch sa stal známy kritikou činnosti Mierového hnutia katolíckych duchovných. Štátny súhlas na výkon kňazského povolania mu komunistický režim odňal 15. decembra 1971 s oficiálnym odôvodnením, že jeho kázne a vystúpenia orientujú mládež protištátne. Niekoľko ďalších rokov pracoval ako traktorista na Jednotnom roľníckom družstve (JRD) a ako vodič nákladného auta Domácich potrieb v Hronskej Dúbrave. V tomto období zorganizoval vo svojej rodnej obci výstavbu nového kostola.

V roku 1982 dostal opäť štátny súhlas a vrátil sa do pastorácie ako správca farnosti v Turčianskom Petre.

Svojím nekompromisným vystupovaním si Rudolf Baláž získal veľkú autoritu medzi kňazmi aj veriacimi. Za biskupa ho vymenovali 14. februára 1990, biskupskú vysviacku uskutočnil kardinál Jozef Tomko 19. marca toho roku. Sídlom nového biskupa sa stala Banská Bystrica a pôsobiskom Banskobystrická diecéza. Na plenárnom zasadnutí 13. apríla 1994 ho zvolili za predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Túto službu katolíckej cirkvi vykonával v dvoch volebných obdobiach až do 31. augusta 2000. Od 16. septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska.

Jeho posledným verejným vystúpením bola konsekrácia novopostaveného farského kostola a erigovanie farnosti blahoslaveného Jána Pavla II. 17. júla 2011 v Hornej Vsi.

Vo veku 70 rokov náhle zomrel 27. júla 2011 na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Posledná rozlúčka bola 3. augusta 2011 v Banskej Bystrici a v rodnej dedine v Nevoľnom, kde je aj na vlastnú žiadosť pochovaný.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár