Číselne sú hlavnou zložkou pozemského skleníkového efektu vodná para a oblaky, ktoré sa z nej utvárajú. Povrchová teplota našej planéty však v konečnom dôsledku závisi od atmosférického obsahu oxidu uhličitého. Foto: TASR AP
Bratislava 2. augusta (TASR) - Za posledných desať rokov sa aj napriek silnému ekonomickému rastu v mnohých krajinách Európy darilo produkciu tzv. skleníkových plynov v Európe relatívne úspešne znižovať. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Viac emisií skleníkových plynov ako pred 10 rokmi podľa analýzy vyprodukovali len tri krajiny EÚ, a to Estónsko, Malta a Lotyšsko. Najviac sa podarilo emisie skleníkových plynov znížiť v Taliansku a Dánsku (až o 27 %). "V priemere v krajinách EÚ sa produkcia skleníkových plynov znížila o 18 %, na Slovensku o 21 %, v Českej republike o 17 %," konštatuje sa v analýze.
Ešte pozitívnejšie vyznieva snaha európskych krajín o znižovanie emisií skleníkových plynov pri pohľade na údaje očistené o ekonomický rast. Efektivita ekonomík vzhľadom na produkciu skleníkových plynov sa posledných desať rokov výrazne zvyšovala vo všetkých krajinách EÚ, najmenej v Grécku (len o 5 %, pravdepodobne aj v dôsledku ekonomických problémov tejto krajiny po roku 2008), najviac na Slovensku (o 46 %) a v Rumunsku (o 43 %).
Pokles v regiónoch V 4
Výrazný pokles emisií skleníkových plynov na jednotku hrubého domáceho produktu (HDP) vykázali aj ostatné krajiny regiónu V4, a to Poľsko (o 34 %), Česká republika (o 33 %) a Maďarsko (o 31 %). "V priemere vyprodukujú krajiny EÚ na jednotku HDP o štvrtinu menej emisií skleníkových plynov ako pred desiatimi rokmi," konštatovala analýza UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Jednoznačne najviac skleníkových plynov v EÚ podľa analýzy produkuje nemecká ekonomika, keď na ňu pripadalo takmer 21 % emisií EÚ. Samozrejme, Nemecko je krajinou EÚ s najväčšou populáciou aj ekonomikou. Zmysluplnejším rebríčkom v prepočte na obyvateľa alebo HDP už dominujú iné európske krajiny.
V prepočte na obyvateľa najviac skleníkových plynov vyprodukuje Luxembursko (2,5-krát viac ako priemer EÚ). V prípade Luxemburska však štandardne skresľuje prepočet na obyvateľa vysoký počet nerezidentov, pracujúcich/žijúcich v tejto malej európskej krajine. Vysoko v rebríčku znečisťovateľov v prepočte na obyvateľa sa nachádzajú aj Estónsko (o 85 % vyššia produkcia ako priemer EÚ), Írsko (o približne polovicu), či susedná Česká republika (o 38 %).
Na opačnom konci rebríčka nájdeme viacero krajín regiónu strednej a východnej Európy – Rumunsko, Lotyšsko, Chorvátsko, Maďarsko. Slovensko v prepočte na obyvateľa produkuje približne o 14 % skleníkový plynov menej, ako je priemer EÚ.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR