Poslanci odobrili klimatickú dohodu z Paríža

Na archívnej snímke minister životného prostredia SR László Sólymos. Foto: TASR - Jakub Kotian

Bratislava 21. septembra (TASR) – Slovenská republika sa zaväzuje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes 106 hlasmi odobrili ratifikáciu Parížskej dohody, celý proces zavŕši podpisom prezident SR Andrej Kiska.

Nový dokument má priniesť obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.

"Prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ je zabezpečiť, aby Parížsku dohodu do konca roka ratifikovali všetky kľúčové štáty, medzi ktoré patrí aj samotná únia," deklaroval minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Krok vlády označil za pozitívny signál aj pre ďalšie krajiny a medzinárodné spoločenstvo.

Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.

Ratifikačné listiny odovzdali už aj USA a Čína. Spolu s nimi dohodu dosiaľ ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú viac ako 20 percent emisií, tak chce urobiť ešte tento rok. Z krajín Európskej únie dosiaľ Parížsku dohodu ratifikovali Maďarsko, Francúzsko a Rakúsko.

"Ak nadobudne platnosť ešte predtým, než by ju stihla ratifikovať Európska únia, tak by sa spolu so svojimi členskými štátmi nemohla podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach jej implementácie," informovala hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská.

Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. EÚ ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla tohto roku v New Yorku.

Povinnosť hodnotiť hlbinné vrty sa zavádzať nebude

Povinnosť vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie aj pre hlbinné vrty sa zavádzať nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes nepodporili návrh novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z dielne poslancov Anny Zemanovej a Martina Klusa (obaja SaS).

Nová povinnosť sa mala týkať nielen vrtov ťažobných, ale aj prieskumných, avšak s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.

Zemanová a Klus upozorňovali, že v súčasnej právnej úprave absentuje posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie.

Na archívnej snímke poslankyňa za SaS Anna Zemanová. Foto: TASR

Opoziční poslanci argumentovali aj rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v Haagu z roku 2015, podľa ktorého príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie, teda povinnosť osobitne preskúmať otázku, či musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a to aj pre skúšobné vrty pre ťažbu.

Členovia poslaneckého klubu SaS tvrdili, že návrh na túto zmenu vychádza aj z praxe a požiadaviek obyvateľov a samospráv Slovenska, ktorí sa dožadujú práv v oblasti poskytovania informácií vo veciach životného prostredia pri prieskumných vrtoch na ťažbu ropy a zemného plynu na východnom Slovensku.

"Uvedenou problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS, ktorý reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest ohľadom prieskumných prác na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a bez doriešenia stretov záujmov. Závažnosť dopadov je o to vyššia, že v zmysle geologického zákona je možné prieskumné vrty prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu," uviedli Zemanová a Klus.

Martin KLUS Foto: TASR

Novela mala tiež uložiť Ministerstvu životného prostredia SR povinnosť uverejňovať na svojom webovom sídle dátum, kedy bol na danom webovom sídle dokument zverejnený. "Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt, ktoré sa od tohto dátumu odvíjajú," dodali Zemanová a Klus.

Zemanová a Klus neuspeli ani s návrhom novely zákona o vodách. Podstatnou právnej normy bola napráva nedostatkov súčasnej zákonnej úpravy, podľa ktorej musia aj drobní odberatelia podzemnej vody podstupovať zbytočne zaťažujúci administratívny proces, a to získať rozhodnutie rezortu životného prostredia o schválení záverečnej správy podľa zákona o geologických prácach s výpočtom množstiev podzemnej vody.

"Uvedenou povinnosťou je aj nadmieru zahltená Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd, ktorá musí ku každej správe vykonávať oponentúru a podklad pre vydanie rozhodnutia," tvrdili opoziční poslanci.

V pléne neprešiel ani návrh novely zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Liberáli z SaS chceli právnou normou zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je prístup k týmto normám spoplatnený, a to napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár