Primátor Partizánskeho žiada doriešiť legislatívu záchytných staníc

Na snímke primátor mesta Partizánske Jozef Božik Foto: TASR/Jana Vodnáková

Partizánske 7. októbra (TASR) - S výzvou na doriešenie legislatívy ohľadom zriaďovania protialkoholických záchytných staníc sa na kompetentné orgány obracia primátor Partizánskeho Jozef Božik. To, že v Partizánskom, ako i iných mestách chýbajú, spôsobuje podľa neho problémy najmä zdravotníkom, ktorí sa musia starať o bezprístrešných obyvateľov pod vplyvom alkoholu.

"Sú prípady a nielen v Partizánskom, že niekoľkokrát počas mesiaca asociálni bezdomovci v podnapitom stave žiadajú o pomoc rýchlu zdravotnícku pomoc. A títo ľudia sú potom prevážaní do nemocníc nielen u nás, ale aj kdekoľvek v rámci Slovenska a robí to zdravotníkom veľký problém," povedal Božik. Zdravotníci z Partizánskeho sa podľa jeho informácií stretávajú aj s agresívnym správaním sa ľudí, ktorí si sami sebe privolajú ich pomoc.

Samospráva Partizánskeho, ako zdôraznil primátor mesta, preto bude žiadať Združenie miest a obcí Slovenska a Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby sa zaoberali riešením problematiky záchytných staníc, kde by boli umiestňovaní asociálni podnapití bezdomovci bez toho, aby sa zneužíval systém verejného zdravotného poistenia, ako aj verejného zdravotníctva. "A to preto, lebo títo ľudia sú často nenapraviteľní, nie je im možné poskytnúť žiadnu sociálnu pomoc, permanentne sú asociálni, pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok," podčiarkol. Úprava legislatívy záchytných staníc je podľa neho v poradí desiatym návrhom zo strany samosprávy Partizánskeho, ktorým chce riešiť problematiku asociálne sa správajúcich jedincov.

"Nemocnice v praxi často suplujú starostlivosť, ktorá nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ľudia pod vplyvom alkoholu tak zdravotníckym zariadeniam zvyšujú náklady na hospitalizáciu, obťažujú hrubým správaním personál a pacientov. Niektorí opustia svojvoľne nemocnicu, čo spôsobuje problémy pri priznaní úhrad za hospitalizáciu takéhoto pacienta zo strany zdravotných poisťovní," ozrejmila pre TASR hovorkyňa MZ SR Stanislava Luptáková.

Problematiku záchytných staníc upravuje zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb z roku 1996. Ako z neho vyplýva, záchytnú izbu zriaďuje a jej spádové územie určuje MZ SR po dohode s obcou, pre ktorej územie je určená. "Dôležitým článkom pre vykonateľnosť zákona je mechanizmus presunu občana do záchytnej izby, ako aj zabezpečenie bezpečnosti," podotkla Luptáková.

Úhradu nákladov na prevádzku záchytnej izby podľa platnej legislatívy uhrádza zdravotníckemu zariadeniu, v ktorom sa nachádza, obec, a to vo výške 24,13 eura na lôžko a deň. Za pobyt v nej je povinná zdravotníckemu zariadeniu zaplatiť osoba, ktorá v nej bola umiestnená, a to najneskoršie do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nákladov. "Aplikačná prax ukazuje, že táto problematika si vyžaduje legislatívne riešenie, predovšetkým jednoznačné definovanie kompetencií (najmä v súčinnosti s políciou, ktorá dohliada na verejný poriadok a asistuje pri agresívnych prípadoch), ako aj finančné krytie a zdroje poskytovania týchto služieb, vrátane povinností všetkých zainteresovaných subjektov," vysvetlila hovorkyňa rezortu zdravotníctva. Aktuálne MZ SR podľa nej tiež nedisponuje priestorovým vybavením, finančnými prostriedkami a personálom, ktorý by bol kompetentný zakročiť pri poriadkových veciach.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár