SaS: Európsky úrad rieši predražené projekty pri zberných dvoroch v SR

Slovenský europoslanec Richard Sulík. Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 20. októbra (TASR) - Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) otvoril vyšetrovanie v súvislosti so štyrmi zbernými dvormi na Slovensku. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval líder opozičnej SaS a europoslanec Richard Sulík s tým, že OLAF koná práve na podnet liberálov.

"Je to dobrá správa. Na Slovensku sa kradne prakticky všade a my sme sa rozhodli využiť akékoľvek možnosti na to, aby sme na takéto konanie poukázali a niečo proti tomu urobili. Tu sa kauzy zametajú pod koberec, preto často nezostáva iná možnosť, ako obrátiť sa na európske orgány, a to v prípade, ak ide o európske peniaze," povedal Sulík, ktorý hovorí o obrovskej hanbe pre Slovensko, že OLAF takéto vyšetrovanie otvoril.

Podľa europoslanca hrozí, že OLAF sa bude venovať nielen štyrom zberným dvorom, ale celej výzve za 80 miliónov eur. "V takom prípade bude musieť Slovensko platiť korekcie," varoval.

Sulík zároveň upozornil, že aj keď OLAF dospeje k nejakým záverom, musí prípad odovzdať národným vyšetrovacím orgánom. "A tie to zase upracú. Žiaden vysokopostavený politik nepykal za podvody pri eurofondoch. OLAF teda nemá moc dotiahnuť vyšetrovanie do konca, preto na pôde Európskeho parlamentu podporujem vznik európskeho prokurátora s rozšírenými právomocami," podotkol.

Podpredsedníčka NR SR Lucia Nicholsonová (SaS) vysvetlila, že v prípade ide o 250 percent predražené projekty na zberné dvory v štyroch obciach na východnom Slovensku. "Určitá skupina osôb využila svoj vplyv na ministerstve životného prostredia (MŽP) nielen pod vedením Petra Žigu (Smer-SD), ale aj za ministra Józsefa Nagya (Most-Híd). Ide o päť projektov. V Jaklovciach, v Krásnohorskom Podhradí, v Drienovci a vo Veľkom Folkmare čerpali milióny eur na zberné dvory. Potom je tu jeden projekt na autovrakovisko v Prakoviach. Máme podozrenie, že došlo k vážnym manipuláciám vo verejných obstarávaniach tak, aby zvíťazila vždy rovnaká firma VAMAX-X," povedala Nicholsonová.

Podľa jej slov všetky obstarávania organizovala spoločnosť EURO-recykling a vo všetkých vyhrala firma VAMAX-X, ktorej konateľom a spolumajiteľom je Radovan Varga. "Ten bol v októbri 2013 vzatý do väzby. Majiteľmi VAMAX-X sú Ján Maruš a Radovan Varga. Varga je trestne stíhaný za objednávku vraždy Mariána K., ktorý si u neho odložil 400.000 eur a žiadal ich vrátiť späť. Tie získal podvodmi so železným šrotom. Vykonávateľom vraždy bol Róbert Nigut, k vražde však nedošlo, lebo Nigut tesne minul Mariána K.," uviedla Nicholsonová.

Radovan Varga je podľa nej trestne stíhaný aj za daňové podvody, ktorými mal štát ukrátiť o 200 miliónov korún. Za to bol aj vzatý do väzby. "Podozrivé na celej veci je, že MŽP ešte aj v roku 2014 podpisovalo zmluvy s VAMAX-X. Minimálne dve faktúry boli podpísané a pravdepodobne aj preplatené vo výške 400.000 eur," povedala podpredsedníčka parlamentu.

Bývalý šéf MŽP a súčasný minister hospodárstva Žiga ešte v júni odmietol vyjadrenia Nicholsonovej o údajných manipuláciách s tendrami na envirorezorte a tvrdil, že nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu o pridelení dotácie pre firmu VAMAX-X. "Obvinili ma, že som priamo podpisoval zmluvy s firmou VAMAX-X, ktorá je napojená na nejakú zločineckú skupinu. Týmto chcem jednoznačne vyhlásiť, že nikdy som žiadnu zmluvu s firmou VAMAX-X o pridelení nenávratného finančného prostriedku nepodpísal," zdôraznil v júni Žiga.

Všetky zmluvy, ktoré menovala Nicholsonová, sa dajú podľa Žigu rozdeliť na dve časti, a to na zmluvy uzatvorené priamo medzi MŽP a firmou VAMAX-X a na zmluvy uzatvorené medzi MŽP a obcami. "Zmluva s firmou VAMAX-X pochádza z roku 2011 a je na autovrakový park. V roku 2013 sme k nej urobili dodatok, kde sme zriadili záložné právo, aby sme chránili prostriedky SR a EÚ. Druhá zmluvu, ktorú som podpisoval, bola nie o pridelení, ale o zrušení dotácie, teda o odstúpení od zmluvy v roku 2015, pretože firma VAMAX-X neplnila zmluvné podmienky," podčiarkol Žiga.

Druhý súbor zmlúv podľa Žigu boli zmluvy, ktoré sa podpisovali na základe rozhodnutí z rokov 2011 a 2012 o pridelení dotácií obciam. "Ja som následne podpisoval zmluvy s jednotlivými obcami o pridelení dotácie pre obce. Obce v čase podpisu ešte však nemali na účel použitia urobené verejné obstarávania," informoval. Žiga ako vtedajší šéf MŽP podľa svojich slov na základe existujúceho rozhodnutia zmluvy s obcami musel podpísať, lebo nemal inú možnosť. Prijímateľmi dotácií boli obce.

K prípadu sa stručne vyjadrilo aj súčasné vedenie MŽP. "Sme pripravení v prípade, ak sa na nás v súvislosti s danými projektmi obrátia orgány činné v trestnom konaní, poskytnúť im plnú súčinnosť," reagoval odbor komunikácie envirorezortu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár