Analytici vidia v zákone o miestnom poplatku za rozvoj viacero hrozieb

Ilustračná snímka Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 29. októbra (TASR) – Miestny poplatok za rozvoj má už od budúceho roka pomôcť mestám a obciam pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj. Zákon z dielne poslancov Národnej rady SR Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD) nadobudne účinnosť 1. novembra. Analytici v ňom však vidia niekoľko rizík a upozorňujú, že právna norma sa odchýlila od pôvodného zámeru.

„Na jednej strane tento poplatok pôsobí pozitívne, pretože prinesie viac peňazí do rozpočtov obcí, ktoré môžu použiť práve na rozvoj infraštruktúry. Na strane druhej je tu napriek tomu viacero nedostatkov a hrozieb,“ uviedol pre TASR analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák.

Jedným z nich je úhrada poplatku aj za rekonštrukcie stavieb, pri ktorých sa z hľadiska infraštruktúry nič nemenilo. Tento problém však rieši poslanecká novela, ktorá je momentálne v druhom čítaní parlamentu. „Ďalším nedostatkom môže byť vyňatie domov s výmerou do 150 štvorcových metrov (m2). Tu je otázne, či rodina v menšom dome nepotrebuje rovnakú infraštruktúru ako rodina v dome, čo má viac ako 150 m2,“ poznamenal Lindák.

Otázna je podľa neho aj transparentnosť v spojení s týmto poplatkom. „Keďže obce sa budú o výber a použitie starať individuálne, tak je otázne, či to bude možné v dostatočnej miere kontrolovať. Rovnako stanovovanie poplatku môže byť do veľkej miery arbitrárne. V konečnom dôsledku sa môže stať, že utrpia budúci obyvatelia bytov a napriek zvýšenej cene ubytovania sa k spomínanej infraštruktúre nedostanú,“ vysvetlil Lindák.

Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda pripomenul, že idea presadiť zákon vznikla v prostredí samospráv. Pôvodným zámerom ich zástupcov bolo stanoviť pravidlá, ako by mestá a obce mohli legálnym spôsobom získavať od developerov zdroje, ktoré by používali na budovanie či rekonštrukciu základnej infraštruktúry. Ide o takzvané vyvolané investície napríklad pri výstavbe nových obytných celkov.

„Tento pôvodný zámer bol však predkladateľmi návrhu zákona spotvorený a pozmenený do podoby, že poplatok za rozvoj sa netýka primárne developerov, ale takmer všetkých stavebníkov, a týka sa nielen nových stavieb, ale aj ich rekonštrukcií. Poplatok za rozvoj sa tak stáva ďalším z dlhého radu poplatkov a daní, ktorými verejná správa zaťažuje občanov a podnikateľov na Slovensku,“ zhodnotil Sloboda.

Analytik nepochybuje o tom, že samosprávy nutne potrebujú viac zdrojov na riadne zabezpečovanie kompetencií a služieb v prospech občanov. „Bolo by však vhodnejšie, aby sa na tento účel nevymýšľali nové dane a poplatky, ako je to v prípade miestneho poplatku za rozvoj, ale aby došlo k inému prerozdeleniu už vybraných zdrojov v rámci verejnej správy. Viac zdrojov by malo ísť samosprávam na úkor rozhadzovačnej centrálnej vlády,“ domnieva sa.

Zákon v jeho dnešnej podobe sa podľa Slobodu natoľko odchýlil od pôvodného zámeru, že by si zaslúžil minimálne odloženie účinnosti, ak nie rovno zrušenie. „O jeho pochybnej kvalite svedčí i fakt, že prv, než mal vstúpiť do účinnosti, dôjde k jeho novelizácii,“ upozornil.

Právnu normu schválil parlament vlani v novembri. Obec môže poplatok dobrovoľne zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár