Na archívnej snímke libanonské bezpečnostné sily v Bejrúte. Foto: TASR/AP
Bejrút 31. októbra (TASR) - libanonské bezpečnostné sily sprísnili dnes opatrenia v centre metropoly Bejrút v súvislosti so zasadaním parlamentu. Jeho poslanci budú voliť prezidenta, ktorého krajina nemá už od roku 2014. Informovala o tom agentúra AP.
V súvislosti s voľbou prezidenta polícia prakticky uzavrela centrum Bejrútu pre osobnú a nákladnú dopravu; pred budovou parlamentu sú nainštalované detektory kovu a nad mestom hliadkujú policajné vrtuľníky.
Vo všeobecnosti sa očakáva, že poslanci predpísanou dvojtretinovou väčšinou zvolia za prezidenta Michela Aúna, bývalého generála libanonskej armády a stúpenca militantného hnutia Hizballáh.
Libanon nemá riadne zvolenú hlavu štátu od mája 2014, keď na konci svojho funkčného obdobia odstúpil vtedajší prezident Michel Sulajmán. Na 45 zasadaniach parlamentu, ktoré sa odvtedy konali, sa pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále prezidenta zvoliť nepodarilo.
Aún je v libanonskej politike kontroverzná osobnosť, hoci má silnú základňu stúpencov medzi kresťanmi i šiitskými moslimami. Ku koncu libanonskej občianskej vojny (1975-90) bol veliteľom armády a premiérom. Patril medzi najväčších nepriateľov Sýrie v Libanone a koncom 80. rokov viedol vojnu proti sýrskej armáde, v ktorej zahynuli a boli zranené tisíce ľudí.
Po odchode Sýrie z Libanonu v roku 2005 sa Aún vrátil z exilu vo Francúzsku, zmieril sa s vedením Sýrie a v Damasku navštívil tamojšieho prezidenta Bašára Asada.
Politický systém v Libanone stanovuje, aby prezident bol členom maronitskej katolíckej cirkvi. Premiér musí byť príslušníkom sunnitskej a predseda parlamentu šiitskej vetvy islamu. V libanonskom parlamente musia mať kresťania a moslimovia paritne po 64 kresiel.
V súčasnosti sa zdá, že Aún má podporu väčšiny 128-členného parlamentu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR