JAVORČÍKOVÁ: Vraždu dozorcov z Leopoldova považujem za vážne memento

Kombo snímka, leopoldovská väznica, Katarína Javorčíková, Tibor Polgári na súde Foto: TASR

Bratislava 23. novembra (TASR) - Vražda piatich dozorcov vo väzení v Leopoldove, od ktorej dnes uplynulo 25 rokov, je vážne memento a dôležitý spoločenský odkaz. Uviedla dnes pre TASR vtedajšia dozorujúca prokurátorka krvavého prípadu a súčasná sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková.

"Prípad hromadnej vraždy príslušníkov väzenskej stráže v Leopoldove v roku 1991 som určitý čas osobne dozorovala ako trestná prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave. Vyšetrovateľom prípadu bol v tom čase JUDr. Peter Vačok," pripomenula Javorčíková.

"Jeden z najtragickejších prípadov hromadnej vraždy v novodobých dejinách nášho štátu určitým spôsobom súvisel s takzvanou veľkou leopoldovskou vzburou väzňov v roku 1990. Vtedy sa právam väzňov venoval veľký spoločenský záujem najmä zo strany politikov do tej miery, že počas Štedrého večera roku 1990 v hlavnom vysielacom čase bola v televízii diskusia na túto tému. Podľa môjho názoru práve v tomto čase a pod vplyvom takejto spoločenskej klímy mohli nadobudnúť väzni odsúdení aj za závažnú násilnú činnosť pocit, že majú svoje práva, ktoré spoločnosť musí rešpektovať. Mohlo to nepochybne zvýšiť ich pocit sebavedomia a možnosti presadenia aj v podmienkach tzv. ťažkého žalára do tej miery, že sa rozhodli zorganizovať hromadný útek z väznice," zdôraznila ďalej bývalá prokurátorka.

"Ja osobne som sa zúčastnila rekonštrukcie celého priebehu vrážd v objekte väznice. Ľudsky šokujúce bolo poznanie veľkej brutality a bezcitnosti k zavraždeným, a premysleného plánu, ako dosiahnuť útek bez ohľadu na akékoľvek tragické a nezvratné následky. Komplikované vo vyšetrovaní bolo najmä ustálenie miery zavinenia obžalovaných v rámci ich organizovanej skupiny na jednotlivých skutkoch. Ich spáchanie pritom umožnilo určité, ľudsky pochopiteľné zlyhanie prvého zo zavraždených dozorcov, ktorý zanedbal potrebnú ochranu a pustil odsúdeného Polgáriho z izolovaného priestoru do svojej blízkosti. Tento tragický prípad považujem za vážne memento a dôležitý spoločenský odkaz. Aby sa na jednej strane právam väzňov venovala náležitá pozornosť, aby podmienky vo väzniciach boli ľudsky dôstojné a umožňovali aj prevýchovný účinok na odsúdených. Na druhej strane odsúdení musia cítiť aj dostatočný represívny účinok trestu a mala by byť dostatočne zabezpečená ochrana väzenského personálu," dodala na záver pre TASR exprokurátorka a sudkyňa Javorčíková.

Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v minulom roku. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Uriga môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri budúceho roku.

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár