R.FICO: Relevantná podpora pre Smer-SD pretrváva, ale spohodlneli sme

Na snímke predseda strany SMER-SD Robert Fico počas prejavu na pracovnom sneme strany v Prešove 10. decembra 2016. Foto: TASR/Milan Kapusta

Prešov 10. decembra (TASR) - Podpora politickej strany Smeru-SD zo strany voličov tu stále je a pretrváva, ale jej členovia by sa mali viac mobilizovať, lebo spohodlneli. Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorý sa koná pod heslom "Smer vedie k výsledkom", to vyhlásil predseda strany Robert Fico.

"Spohodlneli sme. Pri počte ľudí, ktorých máme, možno zorganizovať stovky či tisíce stretnutí s ľuďmi a hovoriť im našu pravdu. Od členov a funkcionárov Smeru-SD očakávam plnú mobilizáciu aj preto, že nás čakajú voľby do VÚC aj komunálne voľby. Ľudia oceňujú našu kompetentnosť a schopnosť spravovať štát," deklaroval.

Fico pripomenul, že Smer-SD vyhral štvoro parlamentných volieb za sebou a vedie tretiu vládu, ktorá je svojím zložením neopakovateľná ako vláda historického kompromisu. "Takmer rok koalície znamená pre túto krajinu podstatne viac, ako len obyčajnú koaličnú spoluprácu. Andrejovi Dankovi (SNS) a Bélovi Bugárovi (Most-Híd) ďakujem za korektné vzťahy," odkázal partnerom s tým, že vláda troch štandardných strán s konkrétnymi výsledkami je jedinou možnou hrádzou proti chaosu, nenávisti, extrémizmu a neschopnosti opozície.

Na snímke členovia predsedníctva strany Smer-SD zľava Ján Čaplovič, Milan Richter a Vladimír Faič v úvode rokovania pracovného snemu strany v Prešove 10. decembra 2016. Foto: TASR/Milan Kapusta

Podľa Ficových slov zažívame éru posadnutosti Smerom-SD. "Niesli sme plnú váhu dôsledkov hospodárskej krízy, ale máme aj najväčšiu zásluhu na tom, v akej dobrej kondícii je ekonomika, verejné financie či zamestnanosť. Preto sa nehanbime kričať nahlas, že náš hospodársky rast je jeden z najvyšších v Európe, že máme jeden z piatich najlepších rozpočtov," apeloval premiér.

Strana má tiež nahlas hovoriť, že jej poslanci a členovia vlády nie sú ani blázni ani poloblázni, že nefetujú, nehajlujú a nemajú zložky v Národnom bezpečnostnom úrade o tom, že spolupracovali s mafiou. "Nehanbime sa otvorene hovoriť, že sme ľavicovo orientovaní, že máme protifašistické postoje zakorenené tak hlboko, ako možno žiadna iná strana," povedal.

Fico uznáva, že bratislavská kaviareň to nie sú voliči Smeru-SD. "Ale to neznamená, že ich budeme urážať, pohŕdať nimi, ako to robí druhá strana pri našich voličoch. Svojho voliča si musíme chrániť a bojovať za neho v každej situácii. Ak to neurobíme, bude to veľká chyba," myslí si.

Na margo opozície Fico vyhlásil, že jej politika je prejavom neschopnosti postaviť alternatívu. "Sú to len opakované obvinenia bez dôkazov. Opoziční politici sú prokurátori, sudcovia a aj kati. Nemajú zábranu zneužiť akúkoľvek tému, aby na nás mohli zaútočiť. Musíme byť dôraznejší pri týchto krivých obvineniach," zdôraznil.

Na snímke členovia predsedníctva strany Smer-SD zľava predseda strany Robert Fico, Ján Čaplovič, Milan Richter a Vladimír Faič v úvode rokovania pracovného snemu strany v Prešove 10. decembra 2016. Foto: TASR/Milan Kapusta

Premiér zároveň upozornil, že najmä štandardné politické strany od stredu doprava si musia uvedomiť, že sústavné útoky na sociálnu demokraciu nepriniesli posilnenie štandardnej pravice, ale radikalizmu a extrémizmu. "Kde máme KDH, kde máme SDKÚ? Toľko do nás bili a bijú, že my sme tu, oni sa strácajú a vyrastá nám tu niečo, čo nechceme. Páni z pravice, nesiete zodpovednosť za to, čo sa deje na strane radikalizmu a extrémizmu," podčiarkol.

Predseda Smeru-SD sa nevyhol ani kritike médií. "Sú reálnou opozíciou voči vláde. Majú však aj vážny problém - strácajú dôveryhodnosť, lebo klamú, ignorujú a neuverejňujú pozitívne správy. Máme právo povedať, v akom stave médiá sú. Budeme hovoriť, kto je ich vlastníkom, kto organizuje ich život, budeme hovoriť o klamstvách, ktoré sa objavujú na dennej báze," uistil.

Robert Fico v takmer hodinovom prejave spomenul aj úspešné predsedníctvo a jeho bezproblémový priebeh. "EÚ je náš životný priestor, preto sme kládli dôraz na témy, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú. Predsedníctvo sa však stalo terčom neuveriteľného útoku. Vymyslela sa mediálna bublina. Bol by som rád, keby mi médiá vysvetlili, o čo vlastne na ministerstve zahraničných vecí (MZV) išlo, ja to doteraz neviem. Rozpočet na predsedníctvo bol 70 miliónov, MZV minulo o 11 miliónov eur menej. Nebol porušený žiaden zákon," povedal.

Líder Smeru-SD tiež dúfa, že zmena na pozícii prezidenta USA povedie k vyváženejšiemu dialógu medzi mocnosťami. "Svet má štyri svetové strany, nielen západ. Je prejav duševnej malosti, ak máme byť kritizovaní, že sme dali kvety na hrob ruských vojakov, ak hľadáme obchodné príležitosti na Kube, v Číne či Bielorusku," uzavrel.

Na snímke delegáti pracovného snemu strany Smer-SD počas jedného z hlasovaní o programe snemu v Prešove 10. decembra 2016. Foto: TASR/Milan Kapusta

Rok 2017

Rok 2017 bude rokom otvorenejšej reči zo strany predstaviteľov Smeru-SD, bude to koniec politickej korektnosti, lebo tá nás zabíja. V prejave na pracovnom sneme Smeru-SD v Prešove to dnes povedal líder strany a predseda vlády Robert Fico.

"Nazývajme veci správnymi a zrozumiteľnými slovami. Hovorím o otvorenej a pravdivej reči. Je to jedna z možností, ako držať Smer-SD v úspešnom priestore," myslí si.

Rok 2017 bude podľa Fica aj rokom práce na novom politickom programe. "Naším cieľom je, aby sme o rok mali pripravený politický program Smeru-SD na schválenie. Musíme ho mať nový, lebo Európa a svet prebehli zásadnými zmenami," vysvetlil.

Tiež to musí byť rok, "v ktorom nás musia zaujímať naši ľudia - občania SR". "Najprv naši ľudia a naše problémy, potom sa venujme niečomu inému," apeloval.

Budúci rok by mal byť podľa predsedu Smeru-SD aj rokom dôslednej ľavicovej politiky. "Stredobodom záujmu Smeru-SD musí byť pracujúci človek a výška jeho odmeny za prácu," povedal s tým, že od januára 2019 by mohla minimálna mzda začína päťkou. Fico avizoval aj zvýšenie materskej dávky pre pracujúcich rodičov na úroveň 98 percent čistej mzdy od 1. mája 2017, pričom opatrenie sa má dotknúť asi 28.000 rodičov.

Líder Smeru-SD tiež hovoril o možnom rozšírení zákona zameraného na podporu najmenej rozvinutých okresov aj na Gelnicu, Košice - okolie, Medzilaborce, Sninu a Bardejov. Za dôležité označil aj urobenie poriadku v rómskych osadách. "Vyrastá ďalšia generácia, ktorá nechce pracovať. Treba reštriktívne opatrenia," uzavrel Fico s dôvetkom, že len zneužívanie sociálneho systému sa tolerovať nebude.

Pokles preferencií

Vedenie Smeru-SD sa musí zamyslieť, čo urobí s poklesom preferencií tejto strany. Pred dnešným pracovným snemom Smeru-SD v Prešove to novinárom povedala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).

"Smer-SD je stále najsilnejšia a najstabilnejšia strana, stále máme veľkú šancu a ja si myslím, že sa to na sneme potvrdí. Povieme si, čo treba urobiť, ako a kto by to mal urobiť," avizovala.

Podľa jej slov môžu straníci o poklese preferencií veľa hovoriť, povedať si veci, ktoré sú slabšie a ponúknuť riešenia, ktoré by trend mohli zvrátiť. "Ja môžem len vyslať signály, ale všetko musí urobiť vedenie," dodala Flašíková Beňová.

Europoslankyňa nedávno na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. "Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete," poznamenal.

Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorého popoludňajšia časť vrátane diskusie a vyhlásenia výsledkov volieb bude pre médiá uzavretá, sa obmení časť vedenia.

Zmeny vo vedení

Zmeny v straníckom vedení, ale aj návrh programových téz a postupu spracovania nového politického programu, ktorým sa bude Smer-SD uchádzať o dôveru voličov v najbližších voľbách do Národnej rady SR. To čaká na 417 pozvaných delegátov dnešného pracovného snemu najsilnejšej parlamentnej strany, ktorý sa uskutoční v Prešove.

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška. Nahradiť ich majú doterajší šéf žilinského VÚC a predseda strany v tomto kraji Juraj Blanár a šéf Smeru-SD v Košickom kraji a minister hospodárstva Peter Žiga. Oficiálne však strana Roberta Fica o podobe personálnych obmien zatiaľ nehovorí. Len Čaplovič už dávnejšie avizoval, že chce nechať priestor mladším.

"Máme šesť podpredsedov, budú nejaké zmeny. Dokonca si myslím, že budú na úrovni krajských predsedov. Ale nebude to absolútne žiadna revolúcia. Smer-SD je stabilná strana a takéto vnútorné revolúcie vôbec nepotrebuje," povedal nedávno premiér Fico.

Strana podľa jeho slov predstaví na sneme prvky silného sociálneho štátu a bude veľmi konkrétny, pokiaľ ide o rok 2017. "Minimálne budeme navrhovať, aby sa zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov rozšíril o ďalších päť až desať okresov, ktoré by dostali podporu prostredníctvom akčných plánov a konkrétnych financií," uviedol premiér pre denník Pravda s tým, že sa bude hovoriť aj o zdravotníctve a sociálnej oblasti. Snem má byť zároveň dôkazom toho, že na Slovensku pôsobí silná strana orientovaná od stredu doľava.

Tak ako každý rok, aj dnes sa budú vybraným straníkom odovzdávať zlaté odznaky. Pracovný snem Smeru-SD 2016 bude podľa hovorkyne strany Ľubice Končalovej bez zahraničných hostí.

Profil strany Smer-SD

Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana Smer zaregistrovaná 8. novembra 1999.

Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je predsedom dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.

Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).

V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa stal opozičnou stranou.

Do medzinárodných štruktúra sa Smer-SD začlenil 19. mája 2005 v Paríži, keď stranu prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES).

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa znovu víťazom volieb. Nenašiel však koaličného partnera na zostavenie vlády a strana prešla do opozície.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú vtedajší prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.

V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.

Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Tomu s podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016.

Výberový chronologický prehľad snemov strany Smer-SD.

I. ustanovujúci snem, 11. decembra 1999 - Stupava

Delegáti ustanovujúceho snemu strany Smer zvolili vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico, generálnou manažérkou Monika Beňová.

II. snem, 9. decembra 2000 - Košice

Snem označil za zahraničnopolitickú prioritu strany vstup Slovenska do EÚ. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) nevylúčil.

Mimoriadny snem, 5. mája 2001 - Stupava

Delegáti schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov strany zvolili Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.

III. snem, 10. mája 2003 - Hlohovec

Účastníci snemu potvrdili vo vedúcej funkcii strany Roberta Fica. Vo funkciách podpredsedov strany opäť potvrdili Moniku Beňovú, Dušana Čaploviča a Milana Murgaša. Novými podpredsedami strany sa stali Pavol Paška a Robert Kaliňák. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.

IV. snem, 13. decembra 2003 - Piešťany

Delegáti schválil jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienil vypísaním predčasných parlamentných volieb. Prijal Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.

V. snem, 11. decembra 2004 - Bratislava

Účastníci snemu odsúhlasili zlúčenie so SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu strany na Smer-SD (Smer-Sociálna demokracia). Na základe dohôd tri mimoparlamentné strany ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.

VI. snem, 30. septembra 2006 - Trenčín

Delegáti potvrdili vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolili nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušili privilégiá zakladajúcich členov.

VII. snem, 9. decembra 2006 – Bratislava

Účastníci slávnostného snemu Smeru-SD sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval predseda sociálnych demokratov Robert Fico.

VIII. snem, 8. decembra 2007 - Prešov

Slávnostný snem Smeru-SD ukázal, že Slovensko má v tejto strane silnú sociálnu demokraciu, konštatoval predseda strany Robert Fico. Snem potvrdil názorovú jednotu vedenia strany. Robert Fico vyjadril presvedčenie, že pokiaľ sa na Slovensku bude štandardizovať politická scéna, bude pre SR po voľbách v roku 2010 postačovať koalícia dvoch subjektov.

IX. snem, 6. decembra 2008 - Nitra

Približne 570 delegátov si na slávnostnom sneme pripomenulo 9. výročie vzniku strany. Členovia tohto najsilnejšieho politického subjektu v SR zhodnotili uplynulé obdobie. S hlavným referátom o činnosti strany vystúpil predseda strany Robert Fico. Na sneme odovzdali zlaté odznaky za zásluhy pre stranu.

X. snem, 6. decembra 2009 - Bratislava

Delegáti slávnostného snemu Smeru-SD si pripomenuli 10. výročie založenia strany. Prijali posolstvo, z ktorého vyplynulo, že strana Smer-SD sa od roku 1999 vyprofilovala na štandardnú sociálno-demokratickú politickú stranu, kto zintegrovala stredo-ľavú časť slovenského politického spektra a predstavuje silného súpera skupine konzervatívnych a liberálnych politických strán. Na sneme sa okrem iných hostí zúčastnili aj vtedajší predseda českej ČSSD Jiří Paroubek a predseda rakúskych sociálnych demokratov Werner Faymann.

XI. snem, 13. novembra 2010 - Ružomberok

Predsedom Smeru-SD zostal aj naďalej jeho dovtedajší líder Robert Fico. Rozhodli o tom delegáti v tajnom hlasovaní, v ktorom nemal protikandidáta a získal stopercentnú podporu. Na podpredsedníckych postoch Smeru-SD nastala iba jedna zmena. Igora Federiča, ktorý nekandidoval, nahradil bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Ostatných piatich podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Mareka Maďariča, Vladimíra Maňku a Roberta Kaliňáka delegáti potvrdili vo funkciách. Delegáti snemu Smeru-SD zmenou stanov rozšírili dôvody na vylúčenie zo strany. Po novom ním je aj to, ak člen tohto politického subjektu prijme nomináciu na verejnú funkciu na kandidátke inej politickej strany alebo pôjde do volieb ako nezávislý bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. Rovnaké podmienky platia aj v prípade prerušeného členstva. Počas tohto obdobia zaniká tiež členstvo a možnosť byť volený do orgánov strany. Poslednou úpravou v stanovách bola zmena skratky strany z doterajšieho Smeru na zaužívaný Smer-SD.

XII. snem, 10. decembra 2011 - Košice

Takmer 500 delegátov strany Smer-SD sa zišlo v Košiciach na pracovnom sneme. Okrem delegátov prišlo na snem asi 80 hostí, medzi nimi šéf českej ČSSD Bohuslav Sobotka či predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev, tiež predstavitelia diplomatické zboru na Slovensku. Na sneme predstavil šéf Smeru-SD Robert Fico volebný program. Odznaky za zásluhy získalo niekoľko straníkov.

XIII. snem, 8. decembra 2012 - Trnava

Na trnavskom výročnom sneme strany Smer-SD bolo prítomných 450 delegátov a 57 hostí. Medzi nimi predseda českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka (ČSSD) či líder Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Prítomní boli aj zástupcovia odborov, Klubu 500, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Jednoty dôchodcov. Pozdravný list poslal aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. Fico na sneme strany predstavil šiestich kandidátov na predsedov Vyšších územných celkov (VÚC). Do Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Žilinského kraja nominoval vládny Smer-SD ich doterajších predsedov Zdenka Trebuľu, Petra Chudíka, Vladimíra Maňku, Milana Belicu a Juraja Blanára. V trenčianskom VÚC nominovala poslanca NR SR Jaroslava Bašku. Voľby do samosprávnych krajov sa uskutočnili koncom roka 2013.

XIV. snem, 7. decembra 2013 - Nitra

Rok 2014 bude rokom volieb a symbolov, ale aj rokom boja za zníženie nezamestnanosti, proti daňovým únikom a časom, kedy musí strana Smer-SD vytvárať tlak na rast miezd. V prejave na výročnom sneme Smeru-SD to povedal predseda strany Robert Fico. Na sneme, ktorý sa niesol pod heslom "Stabilne a zodpovedne pre Slovensko" sa okrem delegátov zúčastnili predstavitelia diplomatického zboru, členovia vlády za Smer-SD, poslanci Národnej rady SR za túto stranu, europoslanci a predsedovia samosprávnych krajov zvolení s podporou Smeru-SD.

Mimoriadny pracovný snem, 28. júna 2014 - Bratislava

Premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico potvrdil individuálne zmeny vo vláde a medzi štátnymi tajomníkmi, pokarhal však aj svojich poslancov v NR SR. Pripomenul, že za 15 rokov sa jeho politický subjekt ani raz neoslabil delením, čo je na slovenské pomery zázrak. Podpredseda Smeru-SD Vladimír Maňka sa na mimoriadnom pracovnom sneme strany vzdal postu podpredsedu. Šéf Smeru-SD Robert Fico navrhol delegátom, aby na jeho miesto zvolili vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. Rovnako navrhol so súhlasom Mareka Maďariča, aby snem opätovne zvolil za podpredsedu práve Maďariča, ktorý sa po prehraných prezidentských voľbách, keď robil Ficovi šéfa volebnej kampane, vzdal tejto funkcie v strane. Delegáti pracovného snemu napokon rozhodli a Marek Maďarič a Peter Pellegrini sa stali podpredsedami strany.

Slávnostný snem, 6. decembra 2014 - Nitra

Slávnostnému snemu strany Smer-SD v Nitre predsedal podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. V tejto pozícii zostal aj po tom, ako sa po kauze piešťanského CT vzdal funkcie predsedu NR SR aj mandátu poslanca. Otvorenie snemu v priestoroch Agrokomplexu, ktorý bol oslavou 15. výročia založenia strany, bolo spojené so svetelnou šou a štátnou hymnou SR. Predseda strany Robert Fico zožal po svojom príchode intenzívny potlesk. Ešte predtým si delegáti pozreli vystúpenie žilinského folklórneho súboru Rozsutec a niekoľkominútový videozostrih 15-ročnej činnosti a úspechov Smeru-SD. Na slávnostný snem Smeru-SD bolo pozvaných 947 delegátov (prítomných bolo 882) a aj český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD).

Pracovný snem, 23. mája 2015 - Bratislava

Pracovný snem viedol podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Na sneme sa zišlo 253 z 270 pozvaných delegátov. Premiér Robert Fico predstavil 15-bodový sociálny, ekonomický a finančný balíček. Obsahoval napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) od 1. januára 2016 na 10 percent na vybrané základné potraviny, zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov, obnovu spoločných priestorov nemocníc, zvýšenie podpory rodín a pomoc regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti.

Slávnostný snem, 5. decembra 2015 - Nitra

Slávnostnému snemu strany Smer-SD v Nitre opäť predsedal podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Hosťami snemu boli český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), predseda Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár, predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár, predseda ZMOS-u Michal Sýkora, šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky či predseda SAV Pavol Šajgalík. Strana si stanovila za cieľ lepší výber daní a boj s daňovými únikmi, čím chcela financovať tretí sociálny balík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR