Na snímke predseda Matice slovenskej Marián Tkáč počas príhovoru na vedeckej konferencii Matice slovenskej pri príležitosti 170. výročia založenia časopisu Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu 4. októbra 2016 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann
Bratislava 16. januára (TASR) - Prvé tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) vyšlo s novou grafickou vizážou obálky, nenápadne upravenou grafikou textu, no v tradičnom formáte. Jeho obsah uvádza rozsiahlejšia stať predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Článok má hlavný názov Ako nevymrieť a podnázov Výzvy a vízie pre Slovensko a Maticu slovenskú. Obsah úvodníka charakterizuje uvedený podtitul. Autor okrem iného v ňom napísal: „Fakt, že Matica prežila a prežíva napriek útokom zo všetkých strán - i zvnútra -, je zrejme naším najväčším úspechom. A útoky zvnútra, nepodaná, dokonca odmietnutá ruka k pokoju a bratskej láske, bolia najväčšmi, svätoplukovské prekliatie nás najväčšmi oslabuje. (...) A tak Matica preniká na verejnosť zväčša ako hráč súci na opovrhnutie. Škandalizujú nás aj vtedy, keď sa vyrovnávame so svojou minulosťou tak ako nik iný v tomto národe. Súdiť sa s bývalým šéfom, to nie je radosť, je to skôr hanba. Už nikdy nepripusťme, aby sa Matica zaplietla do nezodpovedného podnikania a narábania s peniazmi vôbec.“
V prevažnej časti rozsahu číslo publikuje príspevky, ktoré odzneli vlani 4. októbra na vedeckej konferencii k 170. výročiu vzniku Slovenských pohľadov. Sú to: zásadná historická štúdia Tomáša Winklera Hurbanove Slovenské pohľady, personálna esej Evy Fordinálovej Svetozár Hurban Vajanský - redaktor Slovenských pohľadov, filozofujúca esej Márie Bátorovej Slovenské pohľady - naša hrdosť - naša hanba, informatívny článok Pavla Pareničku Halašove registre Slovenských pohľadov a bilančná literárnohistorická štúdia Michala Harpáňa Slovenská vojvodinská literatúra v Slovenských pohľadoch (1989 - 2015).
Lyrický žáner reprezentujú ukážky z novej básnickej tvorby Andrijana Turana, Igora Válka, Mariána Grupača a srbského básnika Jeremija Lazareviča v preklade Miroslava Demáka. Žáner pôvodnej prózy je zastúpený poviedkami Ladislava Hrubého Krajina dlhotrvajúceho chladu a Petra Holku Babkin sen, z preloženej prózy sú to ukážky z tvorby dnes už skoro klasického lužickosrbského spisovateľa Jurija Březana v preklade Petra Čačka a satiricky ladená poviedka známeho ruského prozaika abcházskeho pôvodu Faziľa Iskandera Dumajúci o Rusku a Američan v preklade Dušana Kerného. Poviedku uvádza krátka esej F. Iskandera Vnútri slobody možno nájsť formy neslobody.
V pokračujúcej rubrike Sedem viet o siedmich knihách jej autor Bohuš Bodacz z pôvodnej slovenskej literatúry uvádza len jeden titul - novú detektívku Dominika Dána Kráska a netvor. V recenznej rubrike dominujú recenzia Ľuboša Svetoňa o zbierke esejí Etely Farkašovej Paralely a prieniky a recenzia Hany Koškovej o antológii slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Eseje a štúdie.
V rubrike Literárny antikvariát je to úvaha Miloša Ferka o tvorbe britského spisovateľa konca 19. a začiatku 20. storočia M. R. Jamesa Popŕhlení písmenami, s podnázvom Temnoty textov M. R. Jamesa.
Rubrika Pripomíname si uvádza medailóny 14-ich januárových jubilantov, medzi nimi piatich osemdesiatnikov (Titus Kolník, Milan Polák, Pavel Rozkoš, Ernest Sirochman, Božena Lenčová) a jedného deväťdesiatnika (Arnošt Deák).
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR