Slovenské pohľady približujú snahu o vznik pamätníka vysťahovalectva

Foto: matica.sk

Bratislava 9. marca (TASR) - Marcové číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) uvádza článok Dušana Mikolaja Spočívajte pri tardošskom kameni, krajania naši! Autor v ňom približuje históriu úsilia nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva, ktorý by mal byť postavený v Bratislave niekde na brehu Dunaja ako trvalá pripomienka vysťahovaleckých vĺn príslušníkov nášho národa v rôznych obdobiach našej histórie. Úvodník vyznieva aj ako posledná výzva príslušným orgánom, ktoré sa akosi nevedia odhodlať na posledný krok pri uskutočňovaní tohto zámeru.

V čísle ešte doznievajú odborné príspevky, ktoré boli odprednášané na vedeckej konferencii k 170. výročiu Slovenských pohľadov, ktorá sa uskutočnila 4. októbra 2016. Sú to: úryvok z monografickej štúdie Pavla Pareničku Štúr, Hurban, myšlienka a čin, rekapitulačná esej Dušana Kerného Slovenské pohľady v letách 1999 - 2009 a záverečná úvaha súčasného šéfredaktora časopisu Bystríka Šikulu Chráňme si svoj časopis. Okrem iného v nej napísal: „Nenahovárajme si. Aj v blízkej budúcnosti budú na Slovensku spisovatelia, o ktorých sa dozvieme iba z novín a časopisov, čo každoročne bojujú o svoju existenciu. Autori, ktorým neponúknu priestor vo verejnoprávnej televízii a denníkoch s masovým okruhom čitateľov. Neuverejnia im ukážku z ich tvorby, neoslovia ich na rozhovor, nenapíšu recenziu o ich knihe. Autori, ktorých tvorivé výkony nebudú ohodnotené cenami, o ktoré sa môže uchádzať iba istá skupina spisovateľov a o tých, o ktoré sa môžu uchádzať, sa bude mlčať. Autori, ktorí sa doma nemôžu prezentovať a v zahraničí reprezentovať. Nenájdete ich v antológiách určených pre zahraničie, nestretnete ich na medzinárodných knižných veľtrhoch, na zahraničných cestách. Čo s tým?“

Lyrický žáner v čísle zastupujú ukážky z tvorby Andrijana Turana, Ferdinanda Levaryho, Ruženy Šípkovej a Evy Fordinálovej, ktorá napísala ucelený cyklus básní Hollého impresie, inšpirované životom a dielom barda našej klasickej poézie Jána Hollého. Prozaický žáner reprezentuje úryvok z románu Antona Baláža Povieš slovo čisté o živote básnika, vedca a polyglota Štefana Krčméryho, poviedka Milana Zelinku Revízor a povesť Jany Judínyovej z kultúrnej histórie Trnavy Vabank a Mikulášov organ.

Do priečinka literárnohistorických esejí treba zahrnúť biografické eseje Petra Cabadaja Pirátka snov o poetke z polovice 20. storočia Henny Fiebigovej-Sivákovej a Magdy Baloghovej o ľúbostnom vzťahu básnika Rudolfa Dilonga a Valérie Rajecovej. Esej má názov O konválii a je napísaná na pozadí biografickej knihy Denisy Fulmekovej s rovnomenným názvom.

Literárnohistorickú štúdiu nemeckého autora Dietricha Scholze - Šolta Lužickosrbská literatúra: od religiózneho písomníctva k moderným médiám preložil Milan Richter. Aktuálnu esej Zrkadlenie kultúrneho (a literárneho) života v regiónoch napísal Igor Válek. Priehrštie myšlienok nemeckého dramatika a prozaika Moritza Heimanna preložil Vincent Šabík.

V pravidelnej rubrike Sedem viet o siedmich knihách autor Bohuš Bodacz z pôvodnej slovenskej literatúry tentoraz zaznamenal básnickú zbierku Juraja Kuniaka Za mestom, knihu vybraných reportáží Eugena Gindla Čelom vzad, ozvena, výber z pesničkových textov Kamila Peteraja S tebou a bez teba, slovníkovo poňatú príručku pre mládež Daniela Heviera o Ľudovítovi Štúrovi Štúr bedeker a zbierku didaktizujúcich básnických textov Mirky Ábelovej Na!

Recenznej rubrike dominuje recenzia Jozefa Čertíka na výber z básnickej tvorby nebohého Jozefa Urbana Život je frajer, ale ja som väčší. Záverečná rubrika Pripomíname si približuje (okrem mladších) životné jubileá osemdesiatnikov - literárneho historika a pedagóga Eduarda Gombalu (85) a reportéra, publicistu a autora literatúry faktu Milana Vároša (80).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár