Rezort navrhuje, aby sa sprísnil výber uchádzačov o učiteľské štúdium

Ilustračné foto. Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 22. marca (TASR) – Výber budúcich študentov na pedagogických fakultách by sa mal sprísniť. A to zavedením prijímacej či talentovej skúšky, v rámci ktorej by sa posudzovala ich vedomostná úroveň, všeobecný rozhľad, všeobecné študijné predpoklady, ako aj vybrané psychologické, osobnostné a iné špecifické spôsobilosti dôležité pre prácu učiteľa. V neposlednom rade aj ich motivácia. Navrhuje to ministerstvo školstva v školskej reforme s názvom Učiace sa Slovensko.

Zrušiť by sa mal aj bakalársky stupeň učiteľských programov s tým, že by sa mal vytvoriť integrovaný program spojeného učiteľského štúdia, ktoré končí titulom magister. Bakalárske programy sú totiž podľa autorov reformy pre učiteľov základných a stredných škôl kvalifikačne prakticky bezcenné. Zmeniť by sa mal aj obsah vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov. „Príprava učiteľov bude koncipovaná ako príprava na povolanie. Obsah prípravy učiteľov bude vyvážený z hľadiska teórie a praxe,“ uvádzajú autori reformy.

Študenti by sa po novom mali pripravovať na rolu učiteľa ako sprievodcu žiakov, na individuálny prístup ku žiakom, ako aj na tímovú spoluprácu v rámci pedagogicko-odborných tímov na školách. Zvýšiť sa má aj rozsah praxe na školách. „Zvýšenie kvality prípravy budúcich učiteľov nie je možné bez zabezpečenia dostatočného rozsahu priebežnej pedagogickej praxe. Tá bude tvoriť významnú časť učiteľského štúdia a bude sa realizovať prostredníctvom rozvinutej siete fakultných, resp. univerzitných cvičných škôl so skúsenými cvičnými učiteľmi,“ uvádza sa v dokumente s tým, že každá fakulta, ktorá pripravuje budúcich učiteľov, by mala mať adekvátnu sieť cvičných škôl.

Autori reformy zároveň popisujú aktuálny stav vzdelávania budúcich pedagógov. Súčasný systém normatívneho financovania motivuje vysoké školy prijímať čo najviac študentov, mnohé školy prijímajú na učiteľské programy aj študentov, ktorých predpoklady stať sa úspešnými učiteľmi sú malé. Učiteľské programy sú totiž často náhradnou voľbou. „Veľká časť prijatých uchádzačov otvorene priznáva, že kariéru učiteľa neplánuje. To sa potvrdzuje v praxi, keď len malá časť absolventov pedagogického štúdia skutočne nastupuje do škôl,“ uvádzajú autori.

V súčasnosti máme na Slovensku približne 30 fakúlt pripravujúcich učiteľov, na ktorých každoročne začína štúdium 6000 až 8000 maturantov. V rovnako veľkom Fínsku prijímajú na osem fakúlt pripravujúcich učiteľov asi 2000 študentov ročne, pričom ich vyberajú až z desaťnásobného počtu uchádzačov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár