MVO: SR je z hľadiska odolávania zahraničnej propagande zraniteľná

Slovenská vlajka, ilustračná snímka. Foto: TASR/Jakub Kotian

Bratislava 11. apríla (TASR) – Slovensko je po Maďarsku z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) druhou najzraniteľnejšou krajinou voči podvratným zahraničným vplyvom, odvíjajúcim sa najmä od snahy Ruska posilniť svoj vplyv v stredoeurópskom regióne. Vyplýva to z hodnotenia autorov publikácie pod názvom "Vulnerability Index: Subversive Russian Influence in Central Europe" (Index zraniteľnosti: Subverzívny ruský vplyv v strednej Európe).

Publikáciu pripravil slovenský GLOBSEC Policy Institute v spolupráci s českými, maďarskými a poľskými think-tankmi (Evropské hodnoty, Political Capital a The Institute of Public Affairs), s cieľom poskytnúť komplexnú komparatívnu analýzu, mapujúcu zraniteľné miesta krajín V4 v prípade cudzích vplyvov. „Napriek tomu, že všetky krajiny V4, ktoré spája komunistická minulosť, vstúpili do štruktúr EÚ a NATO s cieľom posilniť svoju pozíciu v západnej civilizácii, v každej z týchto krajín existujú sily, snažiace sa o prerušenie tejto cesty," uviedol v tejto súvislosti Daniel Milo z GLOBSEC Policy Institute.

Informoval, že najhoršie v celom hodnotení skončilo Maďarsko, nasleduje Slovensko, Česká republika a najmenej zraniteľnou krajinou voči cudzím podvratným vplyvom, hybridným hrozbám je Poľsko.

Slovensko v celkovom hodnotení indexu zraniteľnosti, vyjadreného stupnicou od nuly (nulovej miery zraniteľnosti) po 100 (maximálna miera zraniteľnosti), dosiahlo výsledok 51 zo 100. Podľa autorov štúdie ide o dôsledok kombinácie viacerých faktorov. "Je to transakčný a oportunistický prístup k EÚ a NATO do značnej miery zdieľaný politickými elitami aj verejnosťou, pretrvávajúce silné energetické väzby s Ruskom a naivita politických elít voči geopolitickým cieľom Kremľa v strednej Európe,“ sumarizovali autori štúdie.

Celkový výsledok Slovenska i ostaných krajín je sumárom evaluácie piatich oblastí, v ktorých možno pozorovať mieru rezistencie voči podvratnému vplyvu zo zahraničia – postoj verejnosti, orientácia politickej scény, oblasť médií, národné bezpečnostné stratégie i oblasť občianskej skupiny a extrémistických skupín. "Hodnotenie vychádza zo sumarizácie doterajších dát verejnej mienky, zosumarizovaním národných politík, dostupných správ bezpečnostných služieb a rozhovormi s 38 expertmi, ktorí pôsobia v regióne," doplnil Milo.

Slovensko dosiahlo v troch z týchto oblastí ( politická scéna, oblasť médií a národné bezpečnostné stratégie) druhý najhorší výsledok za Maďarskom. Vôbec najhorší, teda najviac zraniteľné Slovensko voči zahraničnému vplyvu je v oblasti postojov verejnosti. "Naopak, najmenej zraniteľným voči zahraničnému podvratnému vplyvu robia Slovensko aktivity občianskej spoločnosti," tlmočili na dnešnej tlačovej konferencii mienku expertov.

Najhoršie vyšlo v celkovom hodnotení Maďarsko (index 57 zo 100). Vysvetlením má byť rastúca priepasť medzi Maďarskom a západnou Európu v mnohých kľúčových otázkach, čo je podľa autorov štúdie výsledok odmietnutia princípov liberálnej demokracie, ako aj náklonnosťou maďarských politických elít k ruskej sfére vplyvu. A to aj napriek kontrastu s prozápadne orientovanou verejnou mienkou.

Druhý najlepší výsledok dosiahla Česká republika, na jej indexe 38 zo 100 sa odráža výrazné občianske odmietanie proruskej orientácie i fakt, že hoci je český prezident Miloš Zeman považovaný za najviditeľnejšieho proruského politického aktéra v regióne, česká vláda je v rámci V4 lídrom v boji proti vonkajším podvratným snahám, prostredníctvom špeciálnej jednotky ministerstva vnútra i úzkou spoluprácou s občianskou spoločnosťou.

Najmenej zraniteľné voči nepriateľským podvratným vplyvom je Poľsko, ktoré dosiahlo index 30 zo 100. "Poliaci, poučení vlastnou históriou, ale hodnotením aktuálnej situácie sú najstabilnejším spojencom západu Vyšehradskej skupine," uviedli autori štúdie.

Medzi odporúčania, ktoré do budúcnosti formulujú autori štúdie, zaradili zavedenie efektívnych opatrení proti podvratnému zahraničnému vplyvu i formou vytvorenia špecializovaných jednotiek na všetkých ministerstvách. Takisto navrhujú zverejniť mechanizmy využívané na šírenie dezinformácií a podvratného vplyvu zo zahraničia, zabezpečiť a strážiť nezávislosť médií a rozvíjať na školách výchovu ku kritickému mysleniu a mediálnej gramotnosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár