Staré Mesto dokončilo obnovu Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici

Pistoriho palác, Štefánikova, Bratislava Foto: Wikipedia

Bratislava 24. apríla (TASR) – Bratislavské Staré Mesto ukončilo obnovu Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici. Išlo o najrozsiahlejšiu rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky za posledné roky, ktorej náklady dosiahli viac ako 666.000 eur, z čoho vyše 566.000 eur dostala mestská časť z nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu. Samospráve sa podarilo opraviť značne poškodenú strechu paláca, vnútornú a vonkajšiu fasádu, okná a okenné časti a kotolňu.

"Palác dostáva novú tvár," uviedol staromestský starosta Radoslav Števčík. Budova je zároveň zaradená do siete kultúrnych centier na území mestskej časti. Tých samospráva spravuje celkovo päť, okrem paláca ide o Zichyho palác na Ventúrskej ulici či centrá na Školskej a Gaštanovej ulici a na Františkánskom námestí. Konať by sa tu mohli rôzne aktivity z oblasti kultúry a umenia, ale aj pre spolkovú či komunitnú činnosť, ako aj činnosť mimovládnych organizácií a spoločenstiev menšín a cudzincov. V reprezentačných priestoroch by sa dali organizovať recepcie, rauty, konferencie či debaty. Vhodné sú tiež na svadobné obrady a komorné svadby.

Prvoradým cieľom samosprávy je postupné dobudovanie a sfunkčnenie priestorov tak, aby sa vyznačovali svojou historickou, kultúrnou a umeleckou hodnotou. Palác by mal slúžiť na posilnenie kultúrno-komunitného priestoru. Mestská časť si je podľa starostu vedomá, že na dobudovanie priestorov do reprezentatívnej podoby sú potrebné ďalšie práce i financie. V plánoch je napr. oprava elektroinštalácie či vzduchotechniky v kinosále, ale taktiež revitalizácia dvora. Do prác v spolupráci s pamiatkarmi chce samospráva zapájať aj dobrovoľníkov.

Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. V tom čase bola ulica údajne len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky si skupovali bohatí Prešporčania. Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny. Z pôvodného vybavenia sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.

Počas druhej svetovej vojny sídlilo v budove nemecké veľvyslanectvo, v období socializmu Leninovo múzeum. Z tých čias sa zachovalo v prízemí niekoľko mramorových tabúľ, na dvoch z nich štátne znaky ČSSR a ZSSR. Bočné krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005. "Odvtedy je palác prázdny a chátra, hoci bola snaha zmeniť ho najprv na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr na centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. K svojej pôvodnej funkcii by sa mohla vrátiť aj tanečná či koncertná sála na prvom poschodí. K vybaveniu bývalého múzea patrí aj socialistické kino v suteréne," uvádza na webovej stránke mestská časť.

Pistoriho palác bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Situovaný je v chránenom pamiatkovom území Pamiatkovej zóny Bratislava – Centrálna mestská časť a Staré Mesto ju má v správe.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár