ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi vedie k umeniu viac ako 1000 žiakov

Ilustračná fotografia. Foto: TASR

Prievidza 29. mája (TASR)- K roku 1939 a vtedajšej súkromnej Hudobnej školy Alžbety Pappovej sa viaže počiatok histórie dnešnej Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Ladislava Stančeka v Prievidzi. Vzdelávacia inštitúcia dnes v štyroch odboroch vedie k umeniu 1150 žiakov.

Mestskú hudobnú školu, nástupcu súkromnej, zriadili v Prievidzi 14. apríla 1943, neskôr sa premenovala na Mestský hudobný ústav, ktorý v roku 1951 zoštátnili. V roku 1960 z neho vznikla Ľudová škola umenia, z ktorej sa v roku 1990 stala Základná umelecká škola, od roku 1994 s prepožičaným čestným názvom po skladateľovi Ladislavovi Stančekovi, načrtol riaditeľ školy Anton Bakyta. "V minulosti to bola len hudobná škola, pani Pappová bola totiž klaviristka. A až postupne sa pridávali jednotlivé odbory. V školskom roku 1955/1956 vznikol sláčikový orchester, čím sa rozšírili možnosti hudobného vzdelávania i na iných nástrojoch, história výtvarného odboru sa zase viaže k roku 1963, tanečného odboru k školskému roku 1983/1984, o rok neskôr vznikol i literárno-dramatický odbor," priblížil.

Postupom rokov stúpal i počet žiakov, z niekoľkých desiatok narástol koncom 80. rokov 20. storočia na viac ako 1000. "Neskôr počet žiakov klesal, ale posledné roky sa nám zase podarilo umelecky vzdelávať približne 1200 žiakov," vyčíslil riaditeľ školy.

V súčasnosti prievidzská ZUŠ poskytuje základné umelecké vzdelanie v štyroch odboroch - hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa deti okrem spevu učia hrať na klavíri, keyborde, zobcovej a priečnej flaute, trúbke, tube, klarinete, saxofóne, pozaune. "Zo strunových nástrojov sú to husle, violončelo, kontrabas, gitara klasická i elektrická. Žiaci u nás môžu získať a rozšíriť svoje znalosti aj v oblasti hry na akordeóne a bicích nástrojoch, súčasťou vzdelávania je i štúdium hudobnej náuky," doplnil riaditeľ ZUŠ.

Výtvarníci sa umelecky vzdelávajú v predmetoch kresba, maľba, grafika, modelovanie, tanečníci sa zase zameriavajú na klasický, ľudový i moderný tanec. Deti, mládež i dospelých pedagogicky vedú väčšinou absolventi konzervatórií a Vysokej školy múzických umení, prípadne vysokých škôl pedagogického zamerania. Štúdium umenia žiaci ukončujú absolventskými skúškami, súčasťou ktorých sú i verejné vystúpenia a výstavy. ZUŠ je i organizátorom viacerých súťaží, na škole podľa neho pôsobí i viacero hudobných telies a súborov.

"V dnešnej spoločnosti je cenné, že mnohí rodičia naďalej chápu zmysluplnosť umeleckého vzdelávania a výchovy. Vďaka ich dôvere môžeme umením vplývať na rozvoj citových, etických a tvorivých schopností detí,"
skonštatoval riaditeľ prievidzskej ZUŠ.

Zo žiakov-absolventov, obdarených talentami v rôznych oblastiach je podľa neho zaujímavým príkladom Samuel Michalec. "Pôsobil vo folklórnom súbore Vtáčnik, navštevuje Konzervatórium v Bratislave – študuje hru na klavíri a zároveň študuje na chemicko-technologickej fakulte. V tomto roku dostal mimoriadnu ponuku prezentovať svoje umelecké danosti na prestížnom festivale Bratislavské hudobné slávnosti," spresnil riaditeľ ZUŠ.

Škola však podľa Bakytu vychovala množstvo v dnešnej dobe známych a už umelecky etablovaných osobností, medzi jej absolventov patrí klaviristka Zuzana Paulechová–Niederdorfer, džezová speváčka Zuzana Vlčeková, sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici Veronika Mihalková, sólista a v súčasnosti i riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici Šimon Svitok, hudobník - bicista Miroslav Greman, herec a zabávač Juraj Mokrý, herečka Yvetta Blanarovičová či novinárka Danica Kleinová. "Mnohí ďalší absolventi sa stali významnými výtvarníkmi a podieľajú sa na spoluvytváraní súčasnej tváre moderného slovenského výtvarníctva," dodal.

ZUŠ Ladislava Stančeka sídli v centre mesta na Rastislavovej ulici, do vlastníctva nedávno získala i jeden z pavilónov susednej základnej školy, kde v súčasnosti prebieha výučba dvoch odborov – výtvarného a literárno-dramatického. Hlavná budova školy sa postupne s podporou vedenia mesta rekonštruuje, v budúcnosti sa plánuje i rekonštrukcia koncertnej sály, ktorá prinesie najmä akustické zlepšenie.

V škole funguje vokálne zoskupenie Musica nostra

Pedagógovia zo Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Ladislava Stančeka v Prievidzi i ekonómka školy pôsobia v speváckom súbore Musica nostra. Ženské vokálne zoskupenie funguje na škole už dva roky.

"Venujeme sa prevažne spevu a capella - interpretácii viachlasnej starej hudby 16. a 17. storočia, ale i úpravám diel slovenských i svetových autorov 20. storočia," objasnila umelecká vedúca vokálnej skupiny Zuzana Haragová.

Skupina je podľa nej zložená prevažne z učiteliek ZUŠ hry na klavíri. "Zaujímavosťou je, že medzi sebou máme i ekonómku a učiteľku biológie. Počet členiek je pohyblivý, momentálne sme sa ustálili ako kvinteto," pokračovala.

Umelecká vedúca vokálnej skupiny podľa svojich ďalších slov vyštudovala hru na klavíri, no zároveň vždy aj spievala v zboroch, vo vokálnom telese Sklo. "Takisto som aj dirigovala viacero miestnych zborov. Vždy som však túžila spievať a viesť spevácke teleso zároveň. A to sa výborne dá spojiť práve v zoskupení Musica nostra," vysvetlila a doplnila, že ju baví tvarovať skladbu - frázovať, agogicky ju vystavať, hľadať obsahový zámer i konkrétnu farbu podľa vlastnej predstavy.

Žiaci umeleckej školy podľa slov pedagogičky vidia, že hudbu, proces tvorenia i samotnú interpretáciu neberú členky zoskupenia ako rutinu, ale že hudbu majú naozaj rady. "Je pre nás prirodzenou súčasťou života. K hudobným výzvam sa snažíme pristupovať tvorivo a s dávkou originálneho prístupu. Práca nad rámec svojich "povinností" je istotne najlepším príkladom a inšpiráciou pre nich a je najlepším návodom, ako si hudbu pustiť do svojho sveta kvôli vlastnému obohateniu i obohateniu druhých," poznamenala.

Teleso začalo pôsobiť ako hosť na viacerých podujatiach mesta, úspešne absolvovalo niekoľko celoslovenských súťaží a zúčastnilo sa viacerých vokálnych festivalov. Na sklonku roka 2016 sa Musica nostra stala súčasťou multižánrového projektu Katedrála, kde predstavila časť vokálnej tvorby prievidzského rodáka Ladislava Stančeka. "S obľubou spievame diela sakrálneho charakteru v chrámoch, nielen kvôli vynikajúcim akustickým podmienkam, ale i pre silný duchovný náboj, ktorý sa v týchto priestoroch nachádza," priblížila Haragová. Medzi obľúbené skladby súčasných slovenských autorov patria podľa nej i úpravy slovenských ľudových piesní Ľudovíta Kuruca a sakrálne skladby kolegu skladateľa Jozefa Vargu.

Umelecká vedúca súboru dúfa, že rady ženského vokálneho zoskupenia raz zaplnia i niektoré členky detského speváckeho zboru ZUŠ L. Stančeka Liberi cantantes. "To by bola pre mňa najväčšia odmena," uzavrela.

Do sláčikového orchestra je zapojených do 30 ľudí

Do školského roku 1955/1956, kedy vznikol sláčikový orchester, siaha história dnešného Školského orchestra pri Základnej umeleckej škole (ZUŠ) Ladislava Stančeka v Prievidzi. Dnes v ňom pôsobia okrem detí- žiakov i pedagógovia.

"Do orchestra je zapojených do 30 ľudí. Hrajú v ňom prevažne žiaci, pre ktorých je veľmi motivujúce, že tam s nimi hrajú aj ich pedagógovia," uviedol dirigent školského orchestra Ján Glos.

Dôležitým faktorom pre orchester, ako ho doplnil riaditeľ prievidzskej ZUŠ Anton Bakyta, je to, aby deti spoločne hudobne tvorili a spolupracovali. "V orchestri spolu hrajú deti rôzneho veku a hudobných skúseností. Tí mladší sa učia od svojich starších spolužiakov," vysvetlil.

Glos ďalej ozrejmil, že orchester sa nezameriava len na klasické, hrá i modernejšie skladby. "Deti sa vždy potešia, keď interpretujú veselé, rýchlejšie skladby. V poslednej dobe je naším obľúbeným skladateľom Peter Martin, ktorý bol tiež pedagógom na škole, učil hru na husliach a viole, preto veľmi dobre pozná možnosti týchto nástrojov a svoje skladby dokáže priam ušiť na mieru. Použije jednoduchý motív, ten rozpracuje do jednotlivých nástrojových skupín a výsledkom jeho skladateľskej práce je vždy pútavé a kvalitné dielo," priblížil. S orchestrom tiež spolupracujú sólisti z radov učiteľov alebo žiakov školy.

"Samozrejme, nie je jednoduché udržať dobrú úroveň, pretože žiaci sú v dnešnej dobe príliš vyťažení inými aktivitami. Napriek tomu dokážeme vytvoriť veľmi zaujímavé projekty. V poslednej dobe sa začína čoraz viac zintenzívňovať medziodborová spolupráca vedúca k realizácii viacerých pútavých projektov, na ktorých participuje množstvo žiakov a učiteľov všetkých odborov," priblížil dirigent orchestra. Išlo podľa neho napríklad o hudobno-dramatické dielo Sebecký obor či hudobno-tanečnú rozprávku Šípková Ruženka. "Práve Šípková Ruženka vznikla na motívy baletu Oskara Nedbala a na jej realizácii spolupracovali okrem orchestra i žiaci tanečného a literárno-dramatického odboru školy. Rekvizity a scénu pripravili pod dohľadom svojich pedagógov žiaci výtvarného odboru," spomenul.

Orchester by podľa slov Glosa chcel i v budúcnosti opäť spojiť umelecké sily odborov a zrealizovať podobné projekty. "Mojím cieľom je zintenzívniť spoluprácu i so speváckym zborom školy," dodal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár