Veľká Morava bola rôznorodá, dominovali v nej dunajskí Slovania

Vstup na Nitriansky hrad Foto: TASR/Henrich Mišovič

Bratislava 4. júla (TASR) - Veľkú Moravu možno charakterizovať ako politický útvar, pre ktorý bola príznačná vnútorná rôznorodosť, hovorí historik Martin Homza z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. "Prejavovala sa najmä v nerovnomernej ekonomickej, cirkevnej a politicko-správnej rovine. Inak povedané, inú cirkevno-správnu štruktúru mala vlastná Morava, inú Nitriansko, inú Čechy či Zadunajsko a celkom inak sa nám dnes javí vývoj horného a dolného Potisia, ktoré na istý čas tvorili tiež súčasť Veľkej Moravy," objasnil Homza.

Táto časť Európy nebola podľa jeho slov jednoliata ani z kultúrneho či etnického hľadiska. "Nepochybne v nej však dominovali dunajskí Slovania," zdôraznil.

To je podľa Homzu jeden z dôvodov pre ktoré tu, možno v istom protiklade oproti nemeckým častiam univerzálneho cisárstva Frankov (Rimanov), vznikla politická objednávka oficiálne nazývať tento politický útvar Regnum Sclavorum (Kráľovstvo Slovanov). Tak sa to zachovalo v liste pápeža Štefana V. Svätoplukovi, kráľovi Slovanov, z roku 885. "Tento termín – Kráľovstvo Slovanov, je na rozdiel od názvu Veľká Morava dobový," podotkol Homza.

Ďalší vývoj v strednej Európe Kráľovstvo Slovanov či Veľká Morava v mnohom ovplyvnila. "Pokiaľ však ide o jej právneho nástupcu, nepochybne sa ním stalo Uhorské kráľovstvo. Práve ono, pôvodne ako Panónske kráľovstvo, zdedilo po svojom predchodcovi aj kráľovskú korunu aj arcibiskupstvo," vysvetlil historik. Dodal, že jeho najvýznamnejšími a najrozvinutejšími územnými subjektmi boli Nitrianske kniežatstvo (Preddunajsko) a Panónske kniežatstvo (Zadunajsko). K nim sa pridružilo Bihorské kniežatstvo s centrom v meste Bihor, spájajúce predtiskú a zátiskú oblasť.

"Na dedičstvo po Kráľovstve Slovanov, najmä po podrobení Moravy, ašpirovali tiež niektoré české kniežatá a niektorí českí králi, najvýznamnejšie však cisár Karol IV. Ambície stať sa dedičmi kráľa Svätopluka neskrývali ani prví Piastovci (poľská panovnícka dynastia)," konštatoval Homza.

Pripomenul aj ďalší rozmer "dedičstva" Veľkej Moravy, ktorým bol osobitý ekonomicko-správny model. Odrážal prienik právnych a ekonomických zvyklostí Franskej ríše druhej polovice 9. storočia, Avarského kaganátu a zvykového práva dunajských Slovanov. "Tento hybridný model, postavený na nespochybniteľnej autorite ústredného vládcu a vojensko-byrokratickom hradskom systéme, v strednej Európe pretrval až do konca 12. storočia. Až vtedy sa naše krajiny pod vplyvom Západu začínajú feudalizovať," vysvetlil historik.

Pokiaľ ide o prípadné nové fakty a informácie, ktoré by mohli meniť pohľad odborníkov na Veľkú Moravu, podľa Homzu je málo pravdepodobné, že príde v oblasti písomných prameňov k nejakým novým a zásadným objavom. "K čomu môže prísť a prichádza neustále, je ich kvalitatívne lepšie vysvetľovanie. K tomu nám napomáha predovšetkým moderná medievalistická metodológia," hovorí Homza.

Ďalšie informácie môže priniesť aj hlbšia textová významová analýza staroslovienskych pamiatok, čakajúcich na svoje kritické vydanie, ako sú Život svätého Konštantína Filozofa či Život jeho brata svätého Metoda, prvého arcibiskupa Slovanov. Nápomocná pre poznanie každodenného života našich predkov môže byť aj archeológia.

Podľa historika sa mení aj uhol pohľadu na výklad existujúcich prameňov. "Do epicentra záujmu slovenských vedcov zaoberajúcich sa problematikou Veľkej Moravy (Slovanského kráľovstva) logicky znovu vstupuje starodávna Nitra spojená so živou svätoplukovskou tradíciou, ktorú v časoch česko-slovenského štátu z jej pozície vytláčali archeologické nálezy z Moravy," upozornil Homza.

Zvýšený záujem sa tiež kladie na vzájomné pôsobenie dunajských Slovanov s Bavormi a Frankami, najmä pokiaľ ide o úlohu Pribinu a jeho syna Koceľa v Nitre i v Blatnohrade. "S tým súvisia aj otázky spojené s plynulým prechodom našich slovenských dejín z ich veľkomoravského do ranouhorského obdobia," uzavrel Homza.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár