Slovenský biatlon neustále ťaží z práce I. Lehoťana v exekutíve IBU

Na snímke športový novinár Ivor Lehoťan Foto: TASR - Branislav Račko

Banská Bystrica 12. augusta (TASR) - Pätnásty rok v tej istej funkcii viceprezidenta Medzinárodnej biatlonovej únie IBU pre informácie pôsobí slovenský zástupca Ivor Lehoťan. V športovej diplomacii dosiahol niečo, čo sa považuje v slovenskom športe za unikátne. V desaťčlennej exekutíve IBU zažil všetko, čo prináša prax a čo nemožno naštudovať. Od úplného začiatku bol samouk, samoukom zostal, aj preto vie najlepšie posúdiť, ako by mladým ambicióznym ľuďom pomohlo štúdium tohto odvetvia. Kde však športovú diplomaciu študovať je dodnes dosť zahmlené. Slovenskému športu tak zostáva pri riešení problémov na medzinárodnej scéne častý povzdych so želaním, keby sme tak mali svojho človeka v štruktúrach.

Lehoťan naskočil na biatlonový vlak vtedy, keď ho vlna záujmu o slovenský biatlon postupne vyniesla až do vrcholovej štruktúry IBU. "Všetko to vyplynulo z toho, že dlhé roky som bol tlačový šéf významných biatlonových podujatí v Osrblí, najmä na pamätných majstrovstvách sveta 1997," zaspomínal si v rozhovore pre TASR na svoje začiatky. "Slovenský zväz biatlonu s pomerne silnou pozíciou aj na poli diplomacie hľadal vo svetovom biatlone možnosti, ako posilniť svoje postavenie. Vsadil na kandidáta, ktorý by mal úspech a dostal sa do exekutívy. Funkcia viceprezidenta pre informácie vyzerala najnádejnejšie, podľa SZB som mal na to kvalifikáciu. Aj vtedajší predstavitelia IBU mne i nášmu zväzu držali palce a povzbudzovali ma, aby som kandidoval. Skúsil som to v roku 1998 na kongrese v Rakúsku a tam som v súboji s viceprezidentom, Maďarom Józsefom Magyarom, neuspel. Zopakovali sme to o štyri roky neskôr v Nice, a to už som v súboji s iným protikandidátom Markom Goodsonom z Veľkej Británie uspel, takže v roku 2002 som sa stal viceprezidentom IBU. Odvtedy som tento post viackrát vo voľbách obhájil."

Nielen vstúpiť do vrcholnej športovej politiky, ale vo funkcii aj vydržať si žiadalo veľký cit a predvídavosť. "Prvé štyri roky boli pre mňa náročné, pretože som sa len orientoval a zisťoval, o čo ide v športovej svetovej diplomacii. Nie je to také jednoduché ako sa zdá, naozaj treba riešiť otázky, ktoré súvisia s finančným zdravím, kondíciou federácie a spoluzodpovednosťou za všetko. Vyžadovalo sa aj zložiť si úzke národné okuliare a pozerať sa z nadhľadu. Spočiatku mi to pripadalo, akoby som študoval na filozofickej fakulte ďalšiu školu, akúsi univerzitu medzinárodných vzťahov, diplomacie a medziľudských vzťahov."

Od samého začiatku stál Lehoťan po boku Nóra Andersa Besseberga, prezidenta IBU. "Je najdlhšie slúžiaca osobnosť v IBU. Všímať si jeho diplomatické pôsobenie bola pre mňa vždy veľký škola odvtedy, akým spôsobom už v 90-tych rokoch ťahal svetový biatlon. Pamätám si na jeho prvý marketingový kontrakt na 150-tisíc eur, vtedy nemeckých mariek. Postupne táto suma vďaka nemu narástla na miliónové hodnoty. Áno, bol pre mňa vzor v diplomatickom správaní i v tom, ako pristupoval k témam, ktoré sa riešili. Mnohé roky sme sa zhodovali aj v dôležitých otázkach pri hlasovaniach a neustále som si z neho bral príklad."

Lehoťan stručne zhrnul, aké vlastnosti Besseberga mu najviac imponujú. "V neprehľadných situáciách vidí akési svetielko na konci tunela a dokáže sa správne zorientovať. Či už na základe skúseností, alebo intuície, to ťažko posúdiť, ale odvtedy, čo v exekutíve pôsobím, neprehral žiadnu zásadnú biatlonovú bitku, napríklad v otázkach podujatí, rozšírení disciplín v olympijskom programe, alebo v personálnych záležitostiach. Vedel vždy vymanévrovať, nájsť východiská, človek sa mohol pri ňom neustále učiť. Párkrát som si myslel, že pozíciu prezidenta už neustojí, no zakaždým vyšiel nielen víťazne, ale sa aj posilnil. Za tie roky ma aj teraz niekedy prekvapí, ako elegantne vykľučkuje zo zložitej situácie."

Hovorí sa, že vsadiť na správneho koňa sa oplatí. "Boli aj pokusy ukončiť bessebergovskú éru. Mne ťažko hodnotiť, čo by sa stalo, keby zažil pri voľbách neúspech. Je mi však jasné, že Besseberg v diplomacii a v samotnej práci s národnými federáciami sa správal tak, že jeho činnosť môžem smelo nazvať vysokou školou diplomacie."

Lehoťan vo svojej vrcholnej funkcii zažil aj ťažké okamihy. "Spomínam si, že najhoršie mi bolo pri riešení veľmi osobných záležitostí na zasadnutiach exekutívy. Prvého viceprezidenta obvinili v Rusku z prípravy vraždy guvernéra jednej sibírskej oblasti, my sme riešili jeho zotrvania, a tým aj etiku. Na jednej strane stálo slovo prvého viceprezidenta Aleksandra Tichonova a na druhej podľa ruského práva a ich justičných orgánov existovalo veľké podozrenie. Aj z tejto situácie svetový biatlon vyšiel so štítom, no pre mňa to bolo ťažké, pretože doteraz ma s ním viažu osobné dobré väzby."

Slovenský biatlon neustále ťaží z práce Lehoťana v exekutíve IBU. "Často si niekto neuvedomuje, že aj malé, v podstate málo viditeľné krôčiky pomáhajú, s prihliadnutím na to, že slovenský biatlon neustále má čo svetovému biatlonu ponúknuť a môže participovať na úspešnosti IBU. Aktívne sa zapájame do organizácii veľkých podujatí v Brezne - Osrblí, vybudovali sme silný organizačný tím a ja som bol v jednu chvíľu pár rokov aj jeho predsedom. Snažím sa, aby svetový biatlon nezabudol na Brezno - Osrblie a na dejisko majstrovstiev sveta v roku 1997. Slovenský biatlon trpí finančnou podvýživou, často aj nezáujmom zo strany štátu, no udržali sme Osrblie aspoň v druhej svetovej lige. V roku 2011 po škandále okolo Osrblia bolo na pováženie, či nevymizne zo svetovej biatlonovej mapy. Jeho štatút sme zachránili a môže sa zaradiť medzi tridsiatku organizátorov významných medzinárodných podujatí."

Slovenský biatlon sa nevymyká zo zaužívaných vnútrozväzových postojov. "Aj po skúsenostiach ďalších funkcionárov z iných športov, ktorí pôsobili v medzinárodných štruktúrach, môžem povedať, že sa postupom času objavujú konflikty s časťou domácich oponentov. Stalo sa to aj mne a po roku 2010 silnejšie vnímam vlastnú víziu, kam by sa mal posunúť slovenský biatlon. Spoločné predstavy sa začali výraznejšie odlišovať, aj preto som v roku 2016 už do štruktúr slovenského biatlonu nekandidoval a venoval sa práci vo svetovom biatlone."

Športovej diplomacii sa na Slovensku ťažko hľadá pevné pôda pod nohami. Podľa Lehoťana sa veľmi podceňuje. "Nevychovávame, ani samotné zväzy ľudí, ktorí by mohli vo vyšších štruktúrach reálne pôsobiť, preniknúť do nich a trvalejšie pracovať. Na pôde Slovenského olympijského výboru sa v spolupráci s Českým olympijským výborom našťastie momentálne zaoberáme možnosťou, aby šesť ľudí zo športovej branže začalo študovať športovú diplomaciu. A tento fakt už môžem potvrdiť ako nový člen medzinárodnej komisie SOV, kam ma menovali po voľbe Antona Siekela za prezidenta SOV. Ak nebude mať Slovensko dostatočnú paletu diplomatov v rôznych organizáciách, budú dominovať u nás druholigové podujatia zo svetového športu. Veľa krajín sa dôrazne snaží, aby ich ľudia pôsobili vo vrcholných pozíciách, cieľavedome si ich vychovávajú a finančne podporujú v systéme. Vieme o prípadoch zo Španielska, Talianska, že ak sa športový diplomat dostane do svetovej štruktúry, má z toho benefity, môže sa vzdelávať napríklad v oblastiach cudzích jazykov, alebo v ekonomike. Ja som bol samouk, stále som samouk, výhodu som mal v ovládaní troch svetových jazykov, ale stále sa snažím na sebe pracovať, aj v ekonomike a marketingu."

Lehoťan pravidelne prednáša na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v rámci voliteľného predmetu športová diplomacia. "Som rád, že takéto niečo otvorili, snažím sa vysvetliť väzby, štruktúru, celé fungovanie svetového biatlonu, všetko, čo je dôležité pre prácu športového diplomata. Ak sa niekto na tomto poli snaží, musí si uvedomiť nezastupiteľnú rolu domáceho športového zväzu, ktorý by takýmto kandidátom mal vstup uľahčiť. Samotný mladý človek s ochotou študovať je bez tejto podpory ničím."

Lehoťan tvrdí, že športovej diplomacii by sa mali učiť aj samotní športovci, ktorí majú na mnohé veci odlišný pohľad ako diplomat. "Zažili sme z ich strany aj veľa zbrklosti, ale v mnohých reakciách aj zo strany komisie športovcov IBU bolo veľa podnetnosti a my sa nimi starostlivo zaoberáme. Niektoré podnety z takejto prvej ruky vieme aj rýchlo riešiť, často však vidieť veľa netrpezlivosti vychádzajúcej z nastavených pravidiel svetového športu a jeho strechy MOV. Nervozita okolo dopingu, ruského dopingu, bola výsledkom mnohých komunikačných zlyhaní, chýb a nedotiahnutých vecí zo strany Svetovej antidopingovej agentúry, aj zo strany MOV. Na nás, na svetové federácie dopadalo bremeno vysvetľovania. Nie vždy sme mali dostatok informácii a nie vždy sme sa stotožnili s MOV a WADA, naozaj to bolo aj preto zložitejšie vysvetľovanie."

Svoju pozíciu v IBU považuje Lehoťan, redaktor denníka Šport, za politickú, nie je profesionálny zamestnanec IBU, volia ho zástupcovia národných federácií. "Nikdy u nás nebola tendencia, aby členovia exekutívy boli profesionálmi, ani prezident ním nie je. Či je to výhoda neviem, na druhej strane máme vytvorenú v IBU profesionálnu štruktúru našich riaditeľov v hlavnom sídle v Salzburgu, ktorí realizujú naše rozhodnutia do každodennej praxe. Intuitívne si myslím, že takýto model je správny a rokmi sa aj osvedčil, svetový biatlon za ten čas rozprávkovo rozkvitol."

Od viceprezidenta je len krok k prezidentovi. "V roku 2006 a 2010 sa moje meno spomínalo s kandidatúrou na prezidenta IBU častejšie ako v súčasnosti. Teraz neviem s istotou ani to, či ma Slovenský zväz biatlonu v roku 2018 navrhne na nejakú pozíciu v exekutíve IBU. Ak budem znova kandidovať, tak na člena exekutívy IBU. Na prezidenta IBU sa momentálne kandidovať nechystám."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár