Martin Korčok: Mali by sme odsúdiť každú formu nenávisti v jej zárodku

Na snímke riaditeľ múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok. Sereď, 26. marca 2017. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Bratislava 9. septembra (TASR) – Dnes už vieme, ako ďaleko môže zájsť slovná nenávisť a vyčleňovanie ľudí na základe rasy, vierovyznania a národnosti. Práve preto by sme mali byť ostražitejší a odsúdiť každú takúto formu nenávisti už v jej zárodku. Uviedol to vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok pre TASR na margo Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si dnes Slovensko pripomína. Uplynulo 76 rokov odvtedy, ako vláda vtedajšej Slovenskej republiky 9. septembra 1941 vydala Nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.

"Obsahoval 270 paragrafov, ktorými boli vymedzené práva židovského obyvateľstva. Postupné zákazy a obmedzenia viedli až k ich dehumanizácii a následné transporty vyvrcholili fyzickou likvidáciou," konštatoval.

Naftali Fürst, ktorý prežil pracovný a koncentračný tábor v Seredi, Auschwitz-Birkenau, pochod smrti, tábor Budy i Buchenwald, zažil na vlastnej koži dopad Židovského kódexu. "Keďže som mal v tom čase iba deväť rokov, najviac som zmeny vnímal cez školu a niektorých kamarátov, ktorí sa so mnou prestali baviť. Každopádne, prenasledovaní sme boli už od roku 1938. Židovský kódex nebol prvým zákonom namiereným proti Židom. Vždy, keď sa vydali nové antisemitské zákony, doma sme sa o tom rozprávali a hľadali východisko. My sme však vedeli, že situácia sa bude iba zhoršovať," povedal pre TASR preživší.

Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár