Juncker v správe o stave EÚ zdôraznil aj význam témy kvality potravín

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker reční počas výročného prejavu o stave Únie 13. septembra 2017 v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: TASR/AP

Brusel/Štrasburg 13. septembra (TASR) - Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes v Európskom parlamente v Štrasburgu predniesol hodinový prejav o stave Únie. Poukázal v ňom na najväčšie výzvy, ktorým museli Európania čeliť za uplynulý rok a ktoré pred lídrami EÚ stoja v najbližšej budúcnosti.

Jeho prejav vychádzal z výsledkov širokej diskusie na tému "budúcnosť Európy", ktorá prebiehala naprieč kontinentom s občanmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou.

Vo svojom prejave venovanom otázkam migrácie, bezpečnosti, obchodnej politike EÚ, eurozóne, sociálnemu pilieru či zahraničnej politike EÚ nezabudol Juncker spomenúť ani otázku dvojakej kvality potravín, keď zdôraznil, že "nemôže existovať druhá kategória spotrebiteľov".

S odkazom na krajiny strednej a východnej Európy, ktoré na tento problém upozornili, dodal, že Slováci, Maďari alebo Česi si zaslúžia pod rovnakou značkou dostať tovar rovnakej kvality ako ich spoluobčania v západných krajinách EÚ.

EÚ opäť chytila dobrý vietor do plachiet, mala by to využiť

Riadená migrácia pre Európu, ktorá starne, rozšírenie dohôd o voľnom obchode, posilnenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti vrátane ochrany pred kybernetickými hrozbami, rozšírenie Schengenu a budúce rozširovanie EÚ, dôraz na silnejší sociálny pilier a výzva na rešpektovanie základných hodnôt, na ktorých stojí európsky projekt - to boli ústredné body správy o stave Únie, ktorú dnes v Európskom parlamente predniesol predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

Predseda EK na úvod svojho prejavu zdôraznil, že Európa vďaka zlepšeniu celkovej ekonomickej situácii a väčšej jednote národných lídrov opäť "chytila dobrý vietor do plachiet".

"Musíme urobiť všetko preto, aby sme ťažili z tejto dynamiky," odkázal Juncker v pléne europarlamentu.

Podľa jeho slov vhodnou príležitosťou sú na to aj ďalšie dohody o voľnom obchode - napríklad s Austráliou a Novým Zélandom -, ktoré by chcel pri čo najtransparentnejších rokovaniach uzavrieť ešte do konca roka 2019, čiže do konca mandátu tejto eurokomisie. S odkazom na už prebiehajúce obchodné rokovania pripomenul, že je "veľmi dobrá šanca" uzavrieť dohody s Mexikom a so skupinou juhoamerických krajín (MERCOSUR) ešte do konca tohto roka.

V rámci okruhu ekonomických tém šéf eurokomisie vyzval na posilnenie jednotného trhu EÚ. "Potrebujeme európsky monetárny fond," povedal pred europoslancami a vyzval na vytvorenie pozície "európskeho ministra hospodárstva a financií". Táto funkcia, vytvorená rámci Európskej komisie a pod kontrolou Európskeho parlamentu, by mohla korešpondovať s funkciou predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Podobný scenár presadzuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Zdôraznil legálnu migráciu a žiada rozšírenie Schengenu

Európa starne a musí sa venovať legálnej migrácii. Takýto odkaz predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera zaznel v jeho správe o stave Únie, ktorú dnes predniesol pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Vytvorenie možností a nástrojov pre legálnu migráciu do členských krajín EÚ je podľa Junckera "absolútnou nevyhnutnosťou", ak chceme poraziť nelegálne toky migrácie. "Nepravidelná migrácia sa zastaví len vtedy, keď migranti dostanú iné možnosti než podnikať nebezpečnú cestu," uviedol.

V tejto súvislosti dodal, že "Európa je kontinent, ktorý starne", čo znamená, že členské krajiny musia prijímať viac migrantov. Členské krajiny musia zároveň podľa neho rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, čo bola narážka na neochotu Maďarska prijímať utečencov aj napriek prehratej žalobe voči kvótam pre utečencov.

Juncker zároveň upozornil na neľudské podmienky v prijímacích strediskách pre utečencov, kde EÚ chce podľa jeho slov užšie spolupracovať s OSN na zlepšovaní tejto situácie.

S odkazom na migráciu Juncker pochválil Taliansko za "veľkodušnosť", akou riadi migračnú krízu. "Taliansko zachránilo česť Európy," skonštatoval. Dodal, že Európa prijíma oveľa viac migrantov než Amerika či Austrália, zároveň však poukázal, že v Únii nie všetky krajiny prejavujú rovnakú mieru solidarity pri riešení tejto krízy.

Súčasne vyzval na urýchlenie procesov návratovej politiky a na vrátenie migrantov, ktorí nemajú nárok na poskytnutie azylu, do ich domovských krajín.

Do tohto kontextu zapadá aj jeho výzva na rozšírenie Schengenu, čo pomôže lepšie chrániť vonkajšie hranice Únie.

"EÚ musí čo najrýchlejšie prijať Bulharsko a Rumunsko do schengenského priestoru. Rovnako aj Chorvátsko, keď splní potrebné kritériá," povedal šéf eurokomisie Juncker.

Prvý pobrexitový summit EÚ v roku 2019 bude možno v rumunskom Sibiu

Lídri 27 krajín EÚ by sa mali 30 marca 2019, v prvý deň po ukončení členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii, stretnúť na mimoriadnom summite. Ten by sa na návrh predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera mal konať v rumunskom meste Sibiu, keďže Rumunsko bude v prvom polroku 2019 krajinou predsedajúcou Rade EÚ.

Juncker sa o tejto možnosti zmienil počas dnešného prejavu o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Podľa jeho slov lídri 27 členských krajín by na svojom vôbec prvom summite po brexite mali diskutovali o budúcnosti európskeho projektu.

Britská Poslanecká snemovňa v noci na utorok odhlasovala plán premiérky Theresy Mayovej na zrušenie zákonov EÚ a ich začlenenie do vnútroštátneho britského práva. Jej návrh zákona ruší zmluvu z roku 1972, ktorou Británia vstúpila do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), predchodcu EÚ.

V praxi to bude znamenať prijatie viac ako 12.000 pravidiel a predpisov EÚ do práva Spojeného kráľovstva ešte pred zrušením členstva v EÚ, k čomu by malo dôjsť 29. marca 2019.

Rumunská tlačová agentúra Agerpres pripomenula, že ak bude časový termín pre brexit dodržaný, vrcholné stretnutie lídrov v Sibiu bude prvým európskym summitom v podobe EÚ27.

Dvanásť rokov po vstupe do Európskej únie Rumunsko od 1. januára 2019 na šesť mesiacov preberie rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí podľa Agerpresu už oznámilo, že hlavnými témami rumunského predsedníctva budú brexit, voľby do Európskeho parlamentu (pravdepodobne v máji 2019) a príprava viacročného finančného rámca EÚ po roku 2020.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár