Jubilujúci umelci v bratislavskom Véčku prezradili seniorské aktivity

Na snímke budova Národného osvetového centra, kde sídli legendárny V-klub. Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 21. novembra (TASR) – Celoživotnú tvorbu a súčasné aktivity prezradili štyria slovenskí literáti návštevníkom podujatia Večer jubilantov. Uskutočnilo sa v pondelok (20.11.) v bratislavskom V-klube.

"Za posledných päť rokov som napísala 12 kníh a predtým za celý život iba päť. Staroba je preto dobrá, že si robím, čo chcem," povedala spisovateľka a prekladateľka z piatich jazykov Viera Švenková (1937). Čítané ukážky z čerstvého druhého vydania jej knihy Rýchlokurz sebaobrany presvedčili, že je úspešná autorka. Potvrdzuje to aj udelených deväť ocenení. "Potešili ma listy od ministra kultúry a riaditeľa Literárneho fondu, ktoré mi zaslali k 80. narodeninám," dodala Švenková.

Pracovala v časopisoch Slovenské pohľady (1974-1977), Revue svetovej literatúry (1977-1982) a vydavateľstvách Mladé letá (1960-1969), Smena (1988-1993). "Som odchovaná na Štúrovcoch a iných osvietených literátoch. Začínala som ako korektorka a opravovala hrúbky, dĺžne a mäkčene. Ale nie som spokojná s terajšou slovenčinou mladých,“ konštatovala spisovateľka

Zároveň uviedla, že s rovesníčkou a jubilantkou Janou Šimulčíkovou (1937) sú dobré kamarátky od 17 rokov. Tá od detstva snívala o písaní. To sa jej splnilo, a okrem dlhoročnej literárnej práce vo vydavateľstve Mladé letá a periodikách má za sebou okolo 20 kníh i niekoľko leporel. "Teraz mi je bližšia poézia, lebo je stručná, už by som si netrúfla na román. V Nedeľnej pravde som mala asi 150 rozhovorov, kde som vyspovedala naše osobnosti z kultúry. Rok pred Nežnou revolúciou som dostala Štúrovu cenu, na ktorú som hrdá. Bola aj s finančnou odmenou a kúpila som si televízor," priznala sa Šimulčíková, ktorá z nemčiny preložila vyše 20 kníh, medzi nimi Svedomie proti násiliu.

Bratislavská rodáčka Dagmar Wagnerová (1939) bola dlhoročná redaktorka Slovenky (1960–1999). Publikovala od začiatku 60. rokov v Mladej tvorbe a časopisoch Zornička a Ohník. Debutovala zbierkou veršov pre menšie deti Pávie oko (1966). "Spočiatku som myslela na moju vnučku. Tá už má 23 rokov, tak teraz myslím na iné malé deti. Rada píšem zo súčasnosti, pretože je iná doba a čím som staršia, tým som detskejšia," predstavila sa Wagnerová a prečítala nepublikované aforizmy. V prednese odzneli aj jej básne - Zaľúbená esemeska, Jazykoví detektívi, Modelka koza a Básničková babka.

Najmladší z jubilantov je všestranný literát Jaroslav Rezník (1942). "Ako chlapec som veľa čítal. Odoberali sme Slniečko a Matičné noviny, chodil som do knižnice v Liskovej. Tam som prečítal všetko, dokonca aj spisy Klementa Gottwalda, za čo naša obecná knižnica dostala pochvalu," s úsmevom predstavil jubilant svoju veľkú záľubu. Tiež sa priznal, že chcel byť pilot aj hvezdár ako Štefánik, ale inšpirovaný Štúrovcami aj spisovateľ. To dosiahol vrchovate, pretože má za sebou množstvo poetických a prozaických kníh, dramatických hier pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo, je publicista a prekladateľ. Napísal i encyklopedické dielo Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska. 

"Je to literárny zemepis a boli to galeje. Tretiu časť už nenapíšem,"
konštatoval Rezník, ktorý sa nebojí ani nových výziev a prezradil svoj zážitok z tandemového zoskoku padákom: "Som člen vyslúžilcov výsadkárov, kde sú bývalí profesionálni vojaci a každý má desať či 1500 zoskokov padákom. Chcel som sa im trochu vyrovnať tak som súhlasil zo zoskokom. Bolo to k mojej sedemdesiatke v krásny májový deň roku 2012. Je to úžasný pocit skočiť zo 4200 metrov, letieť voľným pádom a v 1450 metroch zatiahnuť šnúru. Odvtedy nemám nádchu. Bolo to aj na počesť Baniča a napísal som o tom báseň."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár