Ondrej Kandráč: Všetko čo mám rád Foto: IKAR
Bratislava 7. decembra (OTS) - Darčeková publikácia Všetko čo mám rád prináša skvelú atmosféru rovnomennej relácie spolu s množstvom fotografií a výberom tých najlepších vtipov od moderátorov a ich hostí.
Pijú.
A viete, čo robia východniari, keď sú veselí?
Pijú ešte viac.
Pitie nie je zmyslom života. Východniarsky naturel je opradený mnohými legendami, niektoré sú pravdivé, iné menej, píše sa v knižke Všetko čo mám rád.
Východniarska mentalita je neopakovateľná, ale to je na Slovensku pekné – každý región, každý kraj je iný. A v tom spočíva obrovská krása. Každý je svojský, neopakovateľný a svojím spôsobom výnimočný. S Jankom Ďurovčíkom a Ivanom a Mirom Táslerovcami sa veľmi príjemne nahrávalo, bolo to stretnutie dobrých priateľov. V jednej chvíli som mal pocit, že sme na rodinnej žúrke. Publikum netvorili žiadni komparzisti, boli to ľudia, ktorí prišli, lebo chceli. A vrelo to tam. Dokonca aj Števo Skrúcaný sa na nás pozeral s nechápavým výrazom: Čo tam tí východniari robia?
Knižku Všetko čo mám rád pokrstili v Košiciach na Mikuláša. Nájdete v nej to najlepšie z hudobno-zábavnej relácie, ktorou sprevádza Štefan Skrúcaný a Ondrej Kandráč. Knihu spolu s hlavnými moderátormi uviedol do života bývalý prezident Rudolf Schuster. Súčasťou bol aj minikoncert a po ňom autogramiáda.
„Vek je len číslo a človek je taký starý, ako sa cíti,“ tvrdí Števo Skrúcaný. „Naozaj starý je vtedy, keď vyjde z múzea a spustí sa poplašné zariadenie.“
Ak máte radi škodoradostný smiech, prídete si na svoje, pretože v knižke Všetko čo mám rád je aj množstvo vydarených trapasov.
Ondrej Kandráč: Všetko čo mám rád Foto: IKAR
„Keď mamina prerábala chatu, Ady Hajdu jej odporučil majstra Frankyho, ktorý dokázal všetko,“ spomína si Matej Landl. „Pri nakupovaní materiálu mu mama vždy dala podpísať lístok: Dala som Frankymu 170 eur na tehly. Alebo: Dala som Frankymu 200 eur na cement. Na jednom lístku stálo iba: Dala som Frankymu.“
Súčasťou knihy Všetko čo mám rád je spevník s notami k piesňam, ktoré v show odzneli.
Zaspievať či zahrať si tak môžete aj slovenský megahit Hej, sokoly!
„Spomínam na to, ako sme nahrávali videoklip k skladbe Hej, sokoly!“ hovorí Ondrej Kandráč. „Šli sme už asi dvadsiatu kamerovú slučku, dvadsiaty raz sme hrali tú istú pieseň, lebo to potrebovali v rôznych záberoch a polohách. A jeden kameraman z Bratislavy len kýval hlavou: „Už tri hodiny nahrávame, furt to isté spievate a stále hráte, akoby išlo o život.“ Na to niekto poznamenal: „Keď východniari hrajú, vždy ide o život.“
Milan Buno, literárny publicista
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR