Slováci v Srbsku chcú zapísať insitnú maľbu do zoznamu UNESCO

Sídlo UNESCO v Paríži, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Bratislava 20. januára (TASR) – Slovenskí insitní maliari v Srbsku už desaťročia vo svete zviditeľňujú menšinu Slovákov žijúcich v novej domovine, kam sa ich predkovia presťahovali pred vyše 200 rokmi. Najviac maliarov býva v obci Kovačica, ktorá sa stala prirodzeným centrom a vytvorila fenomén výtvarného umenia roľníkov.

"Nikde inde toľko neškolených maliarov pokope nie je. Sú to nadaní ľudia, maľujú srdcom. V roku 1954 založili prvú sedliacku galériu na dedine. Každá štátna návšteva, ktorá prišla do bývalej Juhoslávie, zavítala do Kovačice. Boli tam prezidenti, no nechodili len politici. Prišla aj skupina Rolling Stones, futbalista Pelé, kozmonauti z posádky Apollo, herci a iné svetoznáme osobnosti. Máme záujem o zápis tohto nehmotného kultúrneho dedičstva do UNESCO. Prvý krok je už urobený, keď v roku 2012 Srbsko zapísalo naivné umenie Slovákov do svojho nehmotného kultúrneho dedičstva," na nedávnom otvorení výstavy insitných obrazov Jána Bačúra povedal v bratislavskej Dvorane ministerstva kultúry Pavel Babka.

Srbskému zápisu predchádzal výskum v krajine, kto je takýto maliar, koľko ich majú. S už nežijúcimi ich napočítali 63, najstarší sa narodil v roku 1906, najmladší 1992. Podľa Babku to je už vážna vec, také množstvo, ktoré už toho veľa namaľovalo. Skúmali aj z etnologickej stránky, čo a ktoré motívy prečo človek maľuje, prečo menšina má väčšiu potrebu maľovať ako väčšina. "Chránime si svoju identitu," pre TASR zdôvodnil Babka, ktorý na uchovávanie a prezentáciu tohto umenia vytvoril galériu v Padine ležiacej 10 km od Kovačice.

Bačúr je padinský rodák, 80-ročný najstarší žijúci insitný maliar v Srbsku bol 30 rokov matrikárom obce. Toto povolanie mu pomohlo stať sa aj výtvarným kronikárom postupnej zmeny výzoru a spôsobu života a na obrazoch natrvalo figurálnou zručnosťou zachovať pre budúce generácie pamiatky minulosti: ulice, domy, studne, kostol. Ale aj poéziu zimy, ktorú na dolnozemskej rovine zachytáva obrazmi, na ktoré si pamätá z mladosti. V zasnežených uliciach maľuje konskú jazdu na saniach vezúcich mladých a starších ľudí oblečených v krojoch, pričom zvýrazňuje tradičné, na modro maľované padinské domy s ich typickou architektúrou. Na tých obrazoch nechýbajú idúci či prizerajúci sa dedinčania a štekajúce psíky.

Na snímke insitný maliar Ján Bačúr na vernisáži Slovenského insitného maliarstva zo Srbska - Zbierka Galérie Babka z Kovačice 3. decembra 2015 v Bratislave,
archívna snímka.
Foto: TASR/Martin Baumann

Významnou časťou tvorby sú poľnohospodárske práce v poli a ich rôznorodé zobrazenie s ľuďmi, náradím, zvieratami. V letných motívoch dominujú konské povozy s farebnými plodmi kukuríc a tekvíc. Tiež ľudia pracujúci vo dvoroch a doma. Pri rôznej činnosti sú okolo nich husi, sliepky, mačky. Na niektorých obrazoch je aj vyše 10 kusov hydiny, nechýbajú ani kravy. Maľby s pestrofarebným koloritom sú často znázornené dynamikou pohybu zvierat.

Samostatnou časťou sú portréty, ktoré medzi insitnými maliarmi bývajú zriedkavosťou. Tvorbu Bačúra charakterizujú teplé farby, ktorých voľbu prispôsobuje ročnému obdobiu. Jeho obrazy často prezrádzajú už zabudnutý život, ktorý v Banáte žili najstarší prisťahovalci - slovenskí roľníci.

"Preto pracujeme na tom, aby Ján Bačúr bol zapísaný v UNESCO ako nositeľ tradičných vedomostí. Takí vo svete už sú, Srbsko nemá ani jedného. Myslím si, že sa to podarí, možno v roku 2019 to bude zapísané. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska aj minister Lajčák nám pomáhajú, aby to bolo dobre pripravené. Na konferencii UNESCO koncom roka ambasádori Srbska a Slovenska pri UNESCO spolu podajú túto žiadosť. Bačúr pre slovenskú menšinu v Srbsku zachránil tradíciu, obyčaje, zvyky, usilovnosť a to všetko vidieť cez jeho obrazy," dodal Babka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár