KOSATÍK:Česi a Slováci nemali nikdy v histórii lepšie vzťahy ako teraz

Na archívnej snímke 28. október 1918 na Václavskom námestí v Prahe. Foto: Archív REPROFOTO TASR

Bratislava 20. januára (TASR) - Česi a Slováci nemali nikdy v histórií lepšie vzťahy ako v súčasnosti, keď má každý z národov už štvrťstoročie vlastný štát. Česi sa so spoločným štátom viac identifikovali a Slovákom zase pomohol ekonomicky, politicky i kultúrne. V rozhovore pre TASR to pri príležitosti storočnice Československa povedal český spisovateľ a historik Pavel Kosatík.

"Vzájomne sme si v spoločnom štáte neuškodili, skôr naopak. Hádam sa na mňa ako na Čecha nebudete hnevať, keď poviem, že ste mali s nami omnoho lepšiu skúsenosť ako predtým s Maďarmi. Jeden básnik kedysi napísal verš a napísal v ňom k mladým ľuďom, že my sme ten asfalt, po ktorom vy raz prefrčíte. Prefrčali ste po nás a aj v tom bola úloha nás a spoločného štátu. Naše vzťahy neboli nikdy lepšie ako teraz. Buďme za to vďační a pestujme si ich aj naďalej," uviedol Kosatík.

Obdobie založenia Československa a takzvanú prvú republiku v období 1918-38 si viac pripomínajú v Česku. Kosatík to považuje za logické. "Bol to štát, ktorí si založili Česi a Slováci sa k nim pridali až potom. Na Slovensku nebol prevrat podobajúci sa pražskému 28. októbru 1918. O dva dni neskoršia Martinská deklarácia ani zďaleka nebola prejavom vôle národa, ale len úzkej vrstvy jeho predstaviteľov. Slováci ako celok ešte neboli v roku 1918 štátotvorným národom. Vnímali Čechov podobne ako predtým Maďarov, čiže ako nových cudzích pánov. Slovensko sa v plnej miere začlenilo do nového štátu až potom, ako ho Česi v roku 1919 vojensky ovládli bez nejakej mimoriadne veľkej radosti," konštatoval český spisovateľ a spoluautor televízneho seriálu o spoločnom štáte České storočie.

Podľa Kosatíka Slovákom pomohlo, keď sa unitárny štát zmenil na federáciu s platnosťou od roku 1969. "Povedal by som, že väčšina Čechov vnímala federáciu, ako bola zvyknutá vo vzťahu k Slovákom a vravela si, že nech si ju teda majú, keď ju toľko chcú. Česi ju nepotrebovali. Vznik republikových orgánov, ako bola Česká národná rada, vzbudzoval v Prahe spočiatku veľké rozpaky, lebo takmer nikto nevedel, čo s tým. Slovensku však federalizácia pomohla ekonomicky, politicky aj kultúrne. Reálne vzťahy medzi oboma národmi však počas normalizačných dvoch desaťročí zaspali," upozornil Kosatík s tým, že preto rok 1989 odkryl dlhodobé a neriešené problémy spolužitia oboch národov v spoločnom štáte.

"Slováci chceli logicky urobiť posledný krok na ceste k svojej národnej emancipácií a dospieť k vlastnému štátu. Neprial som si namiesto jedného stredne veľkého štátu vznik dvoch slabších. Bolo však zrejmé, že sa tomu nedá ubrániť a ani to zastaviť," dodal Kosatík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR