EÚ chce zaplátať dieru v rozpočte po brexite príjmom z aukcií emisií

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Brusel 13. februára (TASR) - Európska komisia (EK), výkonný orgán Európskej únie (EÚ), plánuje predložiť lídrom členských štátov plán na presmerovanie časti výnosov z aukcií z pridelených kvót na emisie oxidu uhličitého z národných pokladníc do spoločného rozpočtu Únie po brexite.

Tento krok by pomohol zaplniť dieru v rozpočte EÚ po odchode Spojeného kráľovstva, vložením zatiaľ nešpecifikovanej časti zo 105 miliárd eur, ktoré by mali vygenerovať aukcie emisných kvót v sedemročných obdobiach po roku 2021. Uviedol to zdroj z Komisie oboznámený s výpočtami, ktorý nechcel byť menovaný. Konečná suma by závisela od spresnenia podielu z tržieb, ktoré sa majú presunúť do rozpočtu EÚ, a ceny emisných povolení, povedal zdroj.

Komisia plánuje načrtnúť túto možnosť lídrom štátov EÚ na summite 23. februára v Bruseli. V rozpočte európskeho bloku bude chýbať príspevok od Británie vo výške zhruba 10 miliárd eur ročne po skončení prechodného obdobia po brexite v roku 2021. Komisár pre rozpočet EÚ Günther Oettinger uviedol, že táto diera by sa mala zaplátať, a to s využitím úspor, ktoré by predstavovali 50 % a ďalších 50 % z "čerstvých peňazí".

Systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) pokrýva takmer polovicu vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Je základným kameňom politiky EÚ v boji proti klimatickej zmene a nákladovo efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov.

Program stanovuje emisné kvóty pre približne 12.000 podnikov, od chemického koncernu BASF po výrobcu papiera Stora Enso či elektrárne. Na každú metrickú tonu oxidu uhličitého, ktoré vypúšťajú, musia emitenti predložiť jedno emisné povolenie, ktoré kúpia na aukciách alebo dostanú zdarma.

V obchodnom období 2021-2030 sa 57 % kvót predá na vládnych aukciách a 43 % bude poskytnutých firmám bezplatne.

Benchmarkové emisné povolenia na december sa napríklad predávali po 9,29 eura za metrickú tonu na burze ICE Futures Europe v Londýne, čo predstavuje nárast ich ceny o 0,7 %. Na ilustráciu, najnižšiu úroveň 2,46 eura dosiahli v roku 2013 a predpokladá sa, že v najbližších rokoch budú ďalej rásť, pretože limity pre znečistenie sa znižujú a EÚ zavádza reformy na potlačenie prebytku kvót.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár