V Prahe sa začínajú oslavy Medzinárodného dňa Rómov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Brusel/Štrasburg/Praha 6. apríla (TASR) - V Prahe sa v piatok začínajú trojdňové oslavy Medzinárodného dňa Rómov, ktoré potrvajú do nedele. V roku 2018 sa trojdňové oslavy tohto dňa uskutočnia na tému: Romipen (rómstvo) a jeho obsah v 21. storočí, informoval portál romea.cz. Medzinárodný deň Rómov pripadá na 8. apríla.

Ide o deň, keď Rómovia na celom svete oslavujú bohatstvo svojej kultúry, pripomínajú si svoju históriu a reflektujú situácie, ktorým čelia v majoritnej spoločnosti i vo vlastnej komunite.

"Termínom romipen označujeme súbor kultúrnych tradícií, hodnôt a spôsobov konania, vystupovania a správania nielen v rámci rodiny aj komunity, ale aj na verejnosti," citoval portál romea.cz Davida Tišera, riaditeľa organizácie Ara Art a hlavného režiséra pražských osláv. "Chceme sa v rámci tohtoročných osláv pýtať, čo vlastne znamená romipen v súčasnosti pre samotných Rómov, aké má podoby, ako sa vyvíja, či Rómov kultivuje, alebo naopak brzdí," dodal Tišer. Ďalšie podrobnosti o programe na webe: romea.cz

Rada Európy na svojej internetovej stránke avizuje prednášku s diskusiou na tému: "Občania, migranti, utečenci: aký to má dosah na Rómov v Európe?"

Aj mesto Brusel a portál visit.brussels.fr avizujú podujatia k Medzinárodnmu dňu Rómov na nedeľu 8. apríla.

Rómska komunita si Medzinárodný deň Rómov pripomína na počesť prvého Svetového kongresu Rómov (Romano kongreso lumiakro). Konal sa v dňoch 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne.

Zjazd v Orpingtone pripravili prevažne zástupcovia a nadšenci z niekoľkých západných štátov, najmä z Francúzska, Británie, Nemecka, ale aj z vtedajšej Juhoslávie. Stal sa vrcholom dovtedajšieho úsilia Rómov o vyjadrenie svojej vzájomnosti na medzinárodnej úrovni.

Už vtedy delegáti rokovali o tom, že Rómovia sa nepodieľajú na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Hovorili aj o tom, že v mnohých štátoch sú Rómovia menej úspešní na pracovnom trhu, nedosahujú plnohodnotné vzdelanie, žijú v nevyhovujúcich podmienkach, informoval portál romove.radio.cz.

Kongres sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením tohto etnika. Jeho zástupcovia zo 14 štátov deklarovali spoločný pôvod, etnické pomenovanie Róm a jazyk. Zároveň sa prihlásili ku krajine svojho pôvodu Indii. Prvýkrát sa tam hrala a spievala rómska hymna. Stala sa ňou pieseň Gejľem, Gejľem (Išiel som, išiel som; v anglickom prepise Gelem, Gelem).

Hudobný podklad tvorí rómska ľudová pieseň, slová napísal medzičasom zosnulý srbský Róm Žarko Jovanovič (1925-1985). Na orpingtonskom zjazde prvýkrát vztýčili aj rómsku vlajku: dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) - doplnil v strede červený kruh, symbol ašókačakry.

Delegáti Prvého svetového zjazdu Rómov založili prvú jednotnú rómsku organizáciu, ktorá reprezentuje Rómov na medzinárodnej politickej úrovni, Maškarthemutňi romaňi khetaňiben, teda Medzinárodný rómsky zväz (IRU).

V jeho mene požiadali verejnosť na celom svete, aby Rómov neoslovovali cudzími pomenovaniami (Cigán v slovanských jazykoch, Zigeuner v nemecky hovoriacich štátoch, Gitanos v hispánskom prostredí, Gypsies v anglofónnych krajinách), ale nazývali ich vlastným menom - Rómovia.

Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997. O dva roky neskôr sa Medzinárodný rómsky zväz stal členom sekcie mimovládnych organizácii pri OSN.

Účastníci 4. kongresu IRU, ktorý sa konal v roku 1990 vo Varšave, ustanovili 8. apríl za Medzinárodný deň Rómov. Na Slovensku si Rómovia začali tento sviatok pripomínať v roku 2001.

Približne okolo roku 1000 Rómovia opustili Indiu a Egypt a vydali sa do Perzie. Na územie Balkánu sa dostali okolo 14. storočia, postupne prichádzali do ďalších európskych krajín. Pri kontaktoch s miestnym obyvateľstvom preberali kresťanskú vieru. Najväčšie migračné vlny zasiahli západnú Európu v 16. storočí. Z niektorých krajín v tom čase neváhali Rómov deportovať do afrických či amerických kolónií.

Až do 20. storočia žili Rómovia viac-menej v dobrých vzťahoch s ostatným miestnym obyvateľstvom. V 30. rokoch 20. storočia sa stali obeťami nacistickej rasovej politiky a aj ich postihlo vyhladzovanie. Zo 700.000 Rómov, vtedy žijúcich na európskom kontinente, bolo deportovaných a zabitých 250.000-500.000.

V členských štátoch Európskej únii žije vyše šesť miliónov Rómov, v celej Európe sa ich počet odhaduje na desať až 12 miliónov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR