Zomrel režisér a herec Juraj Herz

Juraj Herz. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Bratislava/Praha 9. apríla (TASR) - Uznávaný režisér, scenárista a herec Juraj Herz, známy okrem iného tragickou groteskou Spalovač mrtvol, zomrel vo veku 83 rokov. Na sociálnej sieti o tom v nedeľu neskoro večer informoval herec Andrej Hryc.

"Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol, pán Juraj Herz, odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji," napísal Hryc na svojom facebookovom profile.

Juraj Herz, rodák z Kežmarku (4. septembra 1934), žil v Prahe, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Následne pôsobil krátko v divadle Semafor, neskôr ako asistent réžie a režisér Filmového štúdia na Barrandove. V roku 1987 sa po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do svojich filmov rozhodol emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).

Po režisérskom debute v roku 1965 (Sběrné surovosti) natočil o rok neskôr prvý celovečerný film Znamení raka (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.

Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patrili: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978) či komédie Buldoci a třešně (1981) a Sladké starosti (1984).

Medzi jeho posledné filmy patril horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva - a autobiografický film Čestný občan - desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013).

Dielo Juraja Herza ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu, v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Cenu za celoživotné dielo mu udelili na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne (2004) či na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (2009). V rovnakom roku získal Cenu za dlhodobý prínos českému filmu od Českej filmovej a televíznej akadémie. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok.

Smrť Juraja Herza si vo filmovom klube v Kežmarku uctia snímkou Čestný občan

Smrť režiséra Juraja Herza si v pondelok večer uctia aj vo filmovom klube v jeho rodnom meste Kežmarok. „Je to náš rodák a zároveň aj čestný občan mesta. V našom kine sám viackrát povedal, že práve tu ako dieťa na filme vyrastal a prvýkrát sa tu stretol s filmom ako takým. Myslím si, že je našou povinnosťou si v Kežmarku aspoň takýmto spôsobom na neho spomenúť,“ uviedol pre TASR Boris Švirloch z filmového klubu pri kine Iskra v Kežmarku.

Herz bol aj prvým vzácnym hosťom klubu po jeho vzniku, keď si prišiel v roku 2011 prevziať čestné občianstvo mesta a uviedol film Habermannův mlýn.

Zhodou okolností práve v pondelky počas roka v kamennom kežmarskom kine premietajú filmy v rámci filmového klubu. "Na počesť Juraja Herza uvedieme dnes jeho krátku snímku Čestný občan, ktorú nakrúcal v Kežmarku v roku 2013 v rámci celovečerného projektu Slovensko 2.0, a akurát takmer presne pred štyrmi rokmi ho bol aj osobne uviesť tu, u nás," dodal Švirloch, pre ktorého boli stretnutia s týmto slovenským režisérom veľmi vzácne.

"Bol to skvelý človek, rozhovory s ním boli úžasné, bol to veľmi príjemný a veľký človek a je mi veľmi ľúto, že odišiel," uzavrel Švirloch.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR