Vladimir Putin, archívne foto Foto: TASR/AP Photo
Moskva 25. júna (TASR) - Horná komora ruského parlamentu dnes zrušila svoje uznesenie o možnosti použiť ruské ozbrojené sily na území Ukrajiny. Rozhodnutie nadobudlo platnosť okamžite. Informovali o tom dnes svetové agentúry.
Senátori tak pomerom hlasov 153 k jednému odňali prezidentovi Vladimirovi Putinovi právo nariadiť intervenciu ruských ozbrojených síl na Ukrajine, kde sa kyjevská vláda od jari snaží potlačiť separatistické tendencie v regiónoch hraničiacich s Ruskou federáciou.
Nemenovaný senátor pre agentúru Reuters uviedol, že dnešné rozhodnutie Rady federácie treba vnímať ako gesto dobrej vôle zo strany Ruska, ktoré by malo napomáhať snahy na obnovenie mieru na Ukrajine. Upozornil súčasne, že Rada federácie je pripravená v prípade potreby opäť schváliť uznesenie rovnakého znenia.
Hovorca Dmitrij Peskov v utorok spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny.
List s týmto návrhom, adresovaný predsedníčke Rady federácie Valentine Matvijenkovej, zaslal Putin v utorok ešte pred odletom do Viedne, kam odcestoval na oficiálnu návštevu.
Uznesenie Rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine. Ako dnes pripomenula agentúra ITAR-TASS, uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
Prijatiu uznesenia predchádzala kríza na Kryme
Prijatiu uznesenia ruskými senátormi predchádzala napätá situácia na Krymskom polostrove, keď prakticky od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme povzbudili proruských separatistov na juhu a východe Ukrajiny, kde boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané ľudové republiky a kde sa uskutočnili referendá od ich nezávislosti od Kyjeva. Ukrajinská vláda na tieto snahy reagovala v polovici apríla rozpútaním protiteroristickej operácie na juhu a východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko v snahe ukončiť konflikt minulý týždeň vyhlásil jednostranné prímerie a ponúkol svoj 15-bodový mierový plán.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR