Maďarský analytik: Separatistické snahy strednej Európe už nehrozia

Budapešť 2. júla (TASR) - Separatistickými snahami, aké sú na Ukrajine, v strednej Európe nemusíme rátať, uviedol v rozhovore pre TASR maďarský bezpečnostný analytik Péter Tálas.

Péter Tálas Foto: TASR/Ladislav Vallach

"V prvom rade musím podotknúť, že separatistické kroky takéhoto charakteru sa už udiali. Nezabudnime, že federatívne krajiny, teda krajiny, akými bol Sovietsky zväz, Juhoslávia či Československo, sa už rozdelili a prakticky národné sily, ktoré v tomto regióne chceli vytvoriť národné štáty v uplynulých 25 rokoch, zväčša začiatkom 90. rokov tak už urobili," konštatoval.

Druhým dôvodom podľa neho je, že väčšina krajín strednej a východnej Európy patrí k spojenectvám, akým sú Severoatlantická aliancia a Európska únia, ktoré nepodporujú takýto druh separatizmu. Najmä nie separatizmus, ktorý by bol dôvodom na ozbrojený konflikt, preto podľa názoru Tálasa sa takejto alternatívy netreba obávať.

"Tretín dôvodom je, že tieto organizácie - zvlášť EÚ - má určité požiadavky týkajúce sa menšín, pričom tieto sú dôležité aj tak, keď všetci vieme, že nie všade sa plnia. V zásade však možno povedať, že v porovnaní s predchádzajúcim režimom sa všade zlepšila situácia menšín. Existujú dohody, ktoré zaručujú určité minimálne práva, čo je neodškriepiteľným faktom aj v prípade, ak sme s niektorými právami menšín v našom okolí nespokojní," podotkol.

Analytik vyjadril svoj postoj, podľa ktorého maďarská menšina žijúca v susedných krajinách Maďarska sa musí sama rozhodnúť, aké práva si želá, aké možnosti chce otvoriť, pričom maďarská politická elita v Budapešti by mala potom podporovať tieto snahy. "Žiaľ, v uplynulých dvoch desaťročiach sme ale boli svedkami toho, že pre maďarskú politickú elitu nebolo dôležité to, čo chcela väčšina spoločenstva Maďarov žijúcich v tej ktorej susednej krajine, ale z Budapešti sa snažila určiť, čo by bolo pre nich vhodné. Myslím si, že aj v tomto však už došlo k zlepšeniu," dodal.

Podľa Tálasa je síce prirodzené, že spoločenstvá Maďarov v zahraničí sa snažia udržiavať dobré a silné vzťahy s vedením materskej krajiny, nemožno ale opomenúť skutočnosť, že zásadné podmienky života maďarskej menšiny v okolitých krajinách určujú a regulujú väčšinové národné spoločenstvá danej krajiny.

V tejto regulácii životných podmienok ale podľa neho existuje veľká diferenciácia, ktorej je potrebné podriadiť politiku podpory zahraničných Maďarov. Iná je situácia Maďarov napríklad na Zakarpatskej Ukrajine a iná na Slovensku. Na jednej strane je dôležité, aby o svojom osude rozhodovali zahraniční Maďari, na druhej strane aby politici v Maďarsku podporovali ich snahy. "Nesmieme podliehať ilúzii, že z Budapešti dokážeme pre nich spraviť viac než politická elita krajiny, v ktorej menšina žije," vyhlásil.

Otázka maďarských menšín však z pohľadu separatizmu v Európe nie je horúcou témou. "Takéto predstavy obohacujú iba terminológiu extrémnej pravice, ktorá vďaka ukrajinskej kríze sníva o návrate Zakarpatskej oblasti, respektíve o návrate Maďarov do materskej krajiny. Nedomnievam sa, že by sme túto záležitosť mali brať vážne. Myslím si, že zakarpatskí Maďari majú záujem na tom, aby žili v demokratickej Ukrajine," zdôraznil Tálas.

Maďarská politická reprezentácia by podľa jeho vyjadrenia mala vytvoriť spoločný postoj s ďalšími krajinami tohto regiónu, ktoré majú menšiny na Ukrajine - s Poľskom, Rumunskom či Lotyšskom. U kyjevskej vlády by tak spoločne presadzovali určité práva pre tam žijúce menšiny. Bolo by to podstatne efektívnejšie, než presadzovať práva menšín individuálne, domnieva sa bezpečnostný expert.

"Všetkým, ktorí v súvislosti s ukrajinskou krízou majú revizionistické a iredentistické sny, by som pripomenul august 1995, kedy chorvátska armáda v priebehu piatich dní presunula 250.000 Srbov z Chorvátska do Srbska. Odkázal by som tým, čo majú separatistické nádeje, že dnes je už jednoduchšie poslať menšinu za hranice, ako získať nejaké územie. Sú to plané nádeje. Nemožno dávať nezodpovedné vyhlásenia, najmä nie v časoch, kedy je kyjevská vláda podporovaná Európskou úniou a ďalšími našimi spojencami. Myslím si tiež, že nie je isté, že by maďarská menšina na Slovensku či v rumunskom Sedmohradsku mala záujem žiť v Maďarsku. Zrejme by boli radi, keby mali viac práv, to je však o niečom inom a nie o územnej záležitosti či o sťahovaní sa," uzavrel Tálas.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár