Počet riadnych pracovných pomer oproti dohodárom stúpol

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Archívne foto. Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 22. júla (TASR) – Počet zamestnaní na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru po decembri 2012 do júna 2014 klesol o 164.000, zo 626.000 na 462.000. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) pod pokles sa podpísala povinnosť zamestnávateľov platiť poistné aj za týchto zamestnancov. Rezort práce však pripomína, že od januára 2013 počet dohôd postupne opäť stúpa až na súčasných 462.000 a mnohí dohodári podľa očakávaní rezortu prešli do riadneho pracovného pomeru.

"Celkovo k úbytku dohôd došlo, ale narástol počet riadnych pracovno-právnych vzťahov o 70.000, čo je základný cieľ politiky zamestnanosti, lebo prináša benefity zamestnancom," povedal pre TASR hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michal Stuška.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne v júni 2014 v porovnaní s júnom 2013 bolo 423.000 dohôd, v tomto mesiaci je ich už 462.000. V tomto roku došlo dokonca k nárastu dohôd po štandardnom zimnom útlme až o okolo 90.000. Pod nárast sa podľa Stušku podpísal ekonomický rast Slovenska, ako aj fakt, že dohody sú naďalej pre firmy flexibilnejšie.

"Zvýšil sa záujem zamestnávateľov o zamestnávanie ľudí. Ministerstvo je už dva roky v intenzívnom kontakte napríklad aj s radami vysokých a stredných škôl, pred dvoma týždňami došlo k dohode o zvýšení maximálnej výšky príjmu študentov, z ktorej sa neplatia odvody z dohôd o brigádnickej práci študentov na paušálnych 200 eur. Vychádzali sme z toho, že záujem študentov aj zamestnávateľov o tento typ zamestnávania trvá," povedal Stuška.

Tajomník RÚZ Martin Hošták nepredpokladá, že sa počet dohôd dostane do starých čísel, keď zamestnávatelia nemuseli za dohodárov platiť odvody.

Rezort práce neočakáva, že sa zopakuje situácia pred zavedením odvodov

"Veľká časť dohodárov boli riadni zamestnanci, ktorí dohody využívali na privyrobenie si a zlepšenie vlastnej alebo rodinnej finančnej situácie. Nielen u toho istého zamestnávateľa, ale zamestnali sa tak aj na rôzne sezónne alebo nárazové práce, od poľnohospodárskych až po rôzne marketingové aktivity. Časť dohodárov ukončila činnosť z dôvodu vysokého odvodového zaťaženia a časť odišla do sféry šedej ekonomiky," domnieva sa.

Na druhej strane Hošták pripustil, že rozdiely medzi pracovníkmi na dohodu a na pracovnú zmluvu bolo treba zmierniť. "Predtým sa však mala otvoriť širšia spoločenská a odborná diskusia. Krok považujeme za razantný, a preto by bolo vhodné znovu otvoriť diskusiu na tému odvodov," povedal.

"Pred zavedením odvodov bol neúmerne vysoký a neustále narastal počet dohôd, ktoré uzavrel jeden človek často s tým istým zamestnávateľom a v kombinácii s riadnym pracovným pomerom, prípadne s prácou načierno. Tento trend ohrozoval nielen verejné financie, ale poškodil aj zamestnancov na dohodu, ktorí nemali za toto obdobie prakticky žiadne sociálne krytie, ani na dôchodok a mali nižšie pracovno-právne krytie," upozornil Stuška. Poukázal na predchádzajúci široký dialóg so sociálnymi partnermi a na sociálne dôsledky zavedenia povinných platieb na sociálne poistenie ľudí pracujúcich na dohodu, za ktorých, ak majú pravidelné príjmy, zamestnávatelia platia poistné takmer v takej miere ako za zamestnancov v pracovnom pomere. "Sociálne dopady sú významne pozitívne, pretože ľudia pri zhodnotení dohôd majú poistné krytie. Zamedzili sme tým aj špekuláciám, ktoré škodili zamestnancom," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár