Pred 75 rokmi sa dostali do obehu prvé slovenské mince

Na archívnej snímke z roku 1993 je päť korún slovenských s portrétom Andreja Hlinku z roku 1939. Foto: TASR/Vladimír Benko

Bratislava 26. júla (TASR) – Slovenská národná banka (SNB) dala pred 75 rokmi dňa 26. júla 1939 do obehu prvú slovenskú mincu - 5 korunu s hlavou Andreja Hlinku.

Frank, Denár, Groš, Toliar, Hrivna, Lev, ale i Sokol, či Rašin (meno tragicky zosnulého ministra financií) – to boli návrhy pre názov novej meny pre novovzniknutý štát Československo, ktorý vznikol po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918).

Štát si pre svoju novo vzniknutú menu ponechal pomenovanie z roku 1892 - Koruna (v monarchii došlo 2. augusta 1892 k peňažnej reforme), to sa ale nestretlo s veľkým nadšením u obyvateľstva. Keď v dôsledku politického vývoja došlo v roku 1939 k rozpadu Československej republiky (ČSR), ocitol sa novovzniknutý tzv. Slovenský štát (14. marec 1939) v rovnakej situácii ako ČSR pri svojom vzniku, musel zaviesť vlastnú menu.

Vládne nariadenie s mocou zákona číslo 45 S1 zo dňa 4. apríla 1939 zaviedlo na Slovensku novú menu: Korunu slovenskú (Ks). Podľa vládneho nariadenia číslo 44 S1 z toho istého dňa sa zaviedla vlastná ceduľová banka, ktorej oficiálny názov bol Slovenská národná banka (SNB). Jej sídlom sa stala Bratislava, filiálky mala v Banskej Bystrici, Nitre, Prešove, Ružomberku a Žiline. SNB bola účastníckou spoločnosťou so základným kapitálom sto miliónov Ks. Štát vlastnil 60 percent a Nemecká Ríšska banka (Deutsche Golddiskontbank) 40 percent účastín. Prvým guvernérom SNB sa stal Imrich Karvaš.

Koruna slovenská mala sto halierov a jej pomer ku Korune československej bol 1:1. Zlatý obsah novej slovenskej meny predstavoval 0,03121 gramov rýdzeho zlata. Slovensko si však na svoje menové rezervy muselo urobiť zbierku, pretože Nemecko po obsadení Prahy (15. marec 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad. Z toho dôvodu slovenská vláda schválila 11. júla 1939 zriadenie Fondu hospodárskej samostatnosti. Do konca roka 1943 sa vyzbierali vyše tri kg čistého zlata, šesťdesiat kg čiastočne zlatého kovu, 1873 kg čistého striebra, 344 čiastočne strieborných predmetov, za dva a pol milióna korún cenných papierov a desať miliónov korún v hotovosti. Do zbierky prispelo 90.000 darcov.

Do zlatých zásob nepatrilo tzv. židovské zlato, ktoré bolo Židom odoberané pri ich odsune do koncentračných táborov. Zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo sedem ton zlata (časť zlata sa získala aj ťažbou v Slovenských rudných baniach Kremnica a Banská Štiavnica, časť získala SNB vývozom osobitne hodnotného tovaru, za aký sa cez vojnu považoval cukor, textil, či petrolejové výrobky). Slovensko malo aktívne obchodné saldo takmer so všetkými významnejšími zahraničnými partnermi.

Za prvé peniaze Slovenského štátu vyhlásili československé (čs) koruny. Pre krátkosť času sa vlastná mena nedala vydať, preto sa pristúpilo k pretlači pôvodných čs. bankoviek hodnoty 100, 500 a 1000 korún s nápisom SLOVENSKÝ ŠTÁT červenej (100 Ks), modrej (500 Ks) a fialovej (1000 Ks) farby bez uvedenia roka. Tieto bankovky boli neskôr často falšované. Prevažná časť falzifikátov bola vymenená za pravé bankovky. Československé papierové peniaze boli postupne sťahované z obehu, pričom boli nahrádzané platidlami slovenskej meny (štátovkami, bankovkami alebo mincami).

Prvými mincami novej slovenskej meny boli desaťhaliernik a päťkorunáčka. Päťkorunáčka bola niklová minca s hmotnosťou 8 gramov a priemerom 27 milimetrov. Na prednej lícovej strane bol slovenský štátny znak, nápis PÄŤ KORÚN SLOVENSKÝCH, číslica 5 a uvedený letopočet. Na zadnej rubovej strane mince bol portrét Andreja Hlinku a nápis: ZA BOHA ŽIVOT – ZA NÁROD SLOBODU. Do obehu sa dostala 26. júla 1939. Desaťhaliernik bol zo zliatiny medi a zinku s vyobrazením Bratislavy s hradom a podhradím. Kremnická mincovňa vyrazila 4,28 milióna kusov mincí s hodnotou päť Ks a 2,496 milióna kusov desaťhaliernikov.

Razba mincí novej meny sa naplno rozbehla v roku 1940. Do obehu pribudol dvadsaťhaliernik zo zliatiny medi a zinku na rube s Nitrianskym hradom, päťdesiathaliernik zo zliatiny medi a niklu s vyobrazením pluhu s brázdou. Z toho istého materiálu bola vyhotovená aj jedna Ks, ktorá bola základnou menovou jednotkou slovenskej meny. V roku 1942 bol vyrazený päťhaliernik zo zinku. Od roku 1942 sa dvadsať a päťdesiat halierniky razili z hliníka. V roku 1941 bola do obehu uvedená dvadsaťkorunová strieborná minca s vyobrazením vierozvestov Cyrila a Metoda na rube mince, v roku 1944 aj strieborná desaťkoruna s vyobrazením kniežaťa Pribinu.

Uvedenie strieborných mincí do obehu v čase vojny si nemohol dovoliť žiaden štát v Európe (v Nemecku boli mince iba z hliníka a zinku, v Maďarsku zo železa a hliníka, v Čechách zo zinku). Aj preto bola Koruna slovenská obľúbeným a dôveryhodným platidlom, nazývaným aj "Dunajský dolár". Jej kurz bol voči nemeckej ríšskej marke 2:1 a k českej protektorátnej korune až 1:10 (1 Ks za 10 českých korún). Slovenské mince si za vojny zachovali aj výtvarnú i technickú úroveň platidiel z mierových čias, čo sa o minciach okolitých krajín nedalo povedať. Zostali tak trvalou pamiatkou na pomery a prosperitu v Slovenskej republike v rokoch 1939-1945.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár