Šachového majstra R. Rétiho preslávil aj rekord v hre naslepo

Richard Réti Foto: prechlapa.sk

Bratislava 30. júla (TASR) – Najslávnejším šachistom zo Slovenska bol rodák z Pezinka Richard Réti (1889-1929). Do šachovej histórie sa zapísal ako popredný svetový hráč po 1. svetovej vojne, ale aj ako novátor v oblasti šachovej teórie a zároveň estét, objavujúci v šachu umelecké stránky. Na verejnosti sa preslávil najmä víťazstvom nad "nezdolateľným" majstrom sveta Josém Raúlom Capablancom a svetovým rekordom v počte partií hraných naraz na slepo.

Réti sa narodil 28. mája 1889 v nemeckej židovskej rodine. Šachové pravidlá sa naučil ako šesťročný pri pozorovaní hry svojich rodičov a šach sa mu odvtedy stal trvalou láskou. Okolo roku 1901 sa rodina presťahovala do Viedne, kde si otec lekár zriadil ordináciu. V prostredí šachových kaviarní metropoly rakúsko-uhorskej monarchie sa Réti v tejto hre neustále zdokonaľoval. Jeho záľubou bola tiež matematika, ktorú študoval na viedenskej univerzite.

Rakúsky veľmajster Sawielly Tartakover výstižne charakterizoval 18-ročného Richarda takto: "Réti študuje matematiku a pritom nie je suchým matematikom, reprezentuje Viedeň, hoci nie je Viedenčanom, narodil sa v Uhorsku a nevie po maďarsky, hovorí neobyčajne rýchlo, a pritom sa nerozhoduje unáhlene, a bude raz najlepším šachistom, hoci sa nestane majstrom sveta."

Bol rotržitý

Rétiho plány stať sa matematikom prekazila jeho povestná roztržitosť. Keď si totiž zabudol svoju dizertačnú prácu v kaviarni, kde hrával šachy, rozhodol sa vydať na neistú a ťažkú dráhu šachového profesionála. Prvý významný úspech dosiahol až ako 29-ročný, keď v roku 1918 zvíťazil na medzinárodnom turnaji v Košiciach. Hoci mal trvalé bydlisko vo Viedni, po 1. svetovej vojne sa prihlásil za československého občana. Sám seba označoval za nemecky hovoriaceho Čechoslováka.

Vrcholné športové úspechy zaznamenal Réti víťazstvami na turnajoch v Göteborgu (1920) a Tepliciach-Šanove (1922). Na slávnom superturnaji v New Yorku v roku 1924 vyhral nad fenomenálnym Kubáncom Capablancom, ktorého dovtedy osem rokov nikto nezdolal. V súťaži najlepších hráčov napokon Réti skončil na piatom mieste. Revolučné otvorenie, ktoré s úspechom použil aj proti Capablancovi, nesie dodnes jeho meno ako Rétiho systém (1.Jf3 d5 2.c4).

Ako šachový mysliteľ predstihol Réti svoju dobu pri skúmaní šachových zákonitostí a princípov. Z pozícií tzv. hypermodernistov prekonával dogmatizmus klasickej pozičnej školy, ktorú reprezentoval nemecký veľmajster Siegbert Tarrasch. Svoje názory Réti formuloval v knižke Nové idey v šachu, vydanej v nemčine roku 1922. Ďalšia Rétiho kniha - Majstri šachovnice vyšla až po jeho smrti v roku 1930. Obe diela sa stali v šachovej literatúre klasickými a preložili ich do viacerých jazykov.

Schopnosť hrať na slepo

Verejnosť udivoval Réti fenomenálnou schopnosťou hrať naslepo viacero partií naraz. V roku 1925 vytvoril v brazílskom Sao Paulo vtedajší rekord, keď v simultánke hral spamäti (čiže bez šachovnice, len s hlásením ťahov) proti 29 súperom. Celkovo pritom 20 partií vyhral, sedem remizoval a len dve prehral.

V roku 1925 v Bratislave vyhral majstrovstvá Československa, o dva roky neskôr viedol československé družstvo na 1. šachovej olympiáde v Londýne. V roku 1928 zvíťazil na turnajoch vo Viedni, Giessene, Brne a Štokholme. Popri hraní na turnajoch skladal Réti svoje povestné šachové štúdie, viedol v novinách šachové rubriky, cestoval, hral simultánky a prednášal o kráľovskej hre. Vyčerpávajúci život šachistu, putujúceho po svete, sa však náhle skončil. Po návrate zo Škandinávie v roku 1929 sa uňho objavili príznaky šarlachu. Zomrel 6. júna 1929 na následky choroby v pražskej nemocnici, len pár dní po svojich 40. narodeninách. Rok pred tým mu stará Cigánka vyveštila skorú smrť. Pochovaný je vo Viedni. V Pezinku po Rétim nazvali jednu z ulíc, v meste sa každoročne koná na jeho počesť šachový memoriál.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár