Most-Híd si bude dnes voliť nové vedenie

Na snímke predseda strany Most-Híd Béla Bugár počas tlačovej konferencie Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 13. septembra (TASR) - Strana Most-Híd si bude dnes na celorepublikovom ôsmom Sneme voliť nové vedenie, zmeniť by mala aj svoj podnázov. Zo strany spolupráce by mala byť po novom občianska strana. Na sneme by sa ako hostia mali vraj objaviť aj predseda strany Sieť Radoslav Procházka, šéf KDH Ján Figeľ či líder SDKÚ-DS Pavol Frešo.

K voľbe vedenia pristúpi Most-Híd preto, že tomu súčasnému sa končí päťročné funkčné obdobie. Podpredseda László Solymos neočakáva výrazné zmeny. Béla Bugár zatiaľ vyzývateľa nemá. Solymos nepredpokladá, že by sa nejaký objavil, ale vylúčiť nevie nič. "Ktokoľvek sa môže postaviť a prísť s návrhom. Ale neočakávam to," uviedol pre TASR pred pár dňami. Dá sa preto podľa neho predpokladať, že Bugára zvolia opäť. Ten následne navrhne svojich podpredsedov.

Na týchto postoch Solymos tiež neočakáva zásadné zmeny. "Chceme silnú a stabilnú stranu a na to potrebujeme všetkých, ktorých máme. Nemyslím si, že je dôvod na výmeny," povedal pre TASR Solymos. Bugárovými súčasnými podpredsedami sú Zsolt Simon, László Solymos, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská.

Výrazne by sa nemalo zmeniť ani predsedníctvo. Malo by sa rozrásť o podpredsedníčku Luciu Žitňanskú, europoslanca Józsefa Nagya a možno ešte jedného člena. Solymos nechce byť konkrétny.

Mali by sa tiež upraviť stranícke stanovy a delegáti Snemu by mali schváliť programový dokument Vízia 2016. Obsahuje názory a nápady strany, z ktorých má vychádzať program pre parlamentné voľby v roku 2016. Bugárovci pripravujú dokument s cieľom nasmerovať politiku viac na občana.

Profil strany Most-Híd a prehľad jej doterajších snemov

Politická strana Most-Híd vznikla 9. júna 2009 v Bratislave. Vytvorili ju bývalí členovia Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál, Tibor Bastrnák (z SMK vystúpili 7. júna 2009) a Zsolt Simon (z SMK vystúpil 14. apríla 2009).

Ministerstvo vnútra SR nový politický subjekt zaregistrovalo 3. júla 2009 potom, ako mu predstavitelia tohto zoskupenia odovzdali 28.139 podpisov (zákon vyžaduje minimálne 10.000 podpisov).

Hneď od začiatku sa Most-Híd prezentoval ako strana spolupráce a občianskej rovnosti. Deklaroval uzmiernenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Za svoje piliere označila strana vzájomnú dôveru, toleranciu a porozumenie. Slovenskú republiku (SR) vníma ako mnohonárodnostnú, viacjazyčnú a multikultúrnu krajinu, čomu prispôsobila svoj program a pôsobenie na politickej scéne SR. Ide o regionálnu a etnickú pravicovo orientovanú politickú stranu.

Na ustanovujúcom sneme strany 11. júla 2009 zvolili delegáti za predsedu strany Bélu Bugára. Podpredsedami strany sa stali exminister kultúry Rudolf Chmel, Edita Pfundtner, Zsolt Simon.

Na druhom programovom kongrese 12. septembra 2009 schválili členovia strany Most-Híd program strany. K hlavným prioritám patrilo zníženie a zjednotenie odvodov pre zamestnancov a zamestnávateľov, zníženie rovnej dane na 17 percent (ak to ekonomická situácia dovolí) a opätovné vzdelávanie rómskych asistentov.

V tom istom roku sa uskutočnil aj tretí snem strany (21. novembra 2009). Ekonóma Ivana Švejnu na ňom zvolili za podpredsedu strany pre ekonómiu.

parlamentných voľbách 12. júna 2010 strana Most-Híd získala 8,12 percenta hlasov a dostala sa do Národnej rady SR (NR SR). V koalícii s SDKÚ-DS, SaS a KDH vytvorila vládu. Predseda strany Béla Bugár bol v tomto volebnom období podpredsedom NR SR. V poradí už štvrtý snem strany sa konal 3. september 2010 a zaoberal sa prípravou na jesenné komunálne voľby (november 2010) a budovaním štruktúr strany.

Horúcou témou v poradí piateho snemu strany Most-Híd 10. septembra 2011 sa stal tzv. euroval. Predseda strany na ňom kritizoval koaličnú SaS za odmietavý postoj k jeho podpore. Diskutovalo sa o problémoch vo vládnej štvorkoalícii a Bugár poznamenal, že v takejto atmosfére, aká vládne v koalícii sa dlhodobo fungovať nedá. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) mala podľa neho spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K takémuto hlasovaniu došlo 11. októbra 2011. Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla, keď poslanci NR SR odmietli Európsky finančný stabilizačný mechanizmus.

Dňa 16. decembra 2011 sa Most-Híd stretol na svojom šiestom sneme, aby sa dohodli na programe, s ktorým pôjdu do predčasných parlamentných volieb v marci 2012. Na väčšej ploche sa zaoberali aj projektom Transparentné mesto.

V marcových predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 získala strana Most-Híd 6,89 percenta hlasov. V NR SR im patrí 13 kresiel. V máji 2012 do strany vstúpil bývalý člen OKS František Šebej, ktorý reprezentuje túto stranu aj v NR SR. Zo strany vystúpila exposlankyňa Edita Pfundtnerová a funkcií straníckych predsedov sa v Trenčianskom kraji vzdal Jozef Letko a v Prešovskom kraji Marián Straka. Na siedmom sneme strany Most-Híd 22. septembra 2012 sa stal novým podpredsedom strany predseda poslaneckého klubu László Solymos. Dôležitým bodom stretnutia bolo spísanie Memoranda pre zodpovednú pravicovú politiku. Bugárova strana navrhla spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a iných. Strana tieto tézy považovala za možný základ "ľudovej platformy". Ďalej sa zaoberali úpravou stanov, aby mohli rýchlejšie prijímať nových členov a ľahšie budovať regionálne štruktúry. Takisto odobrili žiadosť o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP) a zaoberali sa aj tzv. menšinovým minimom (základné podmienky prežitia Maďarov na Slovensku).

V apríli 2014 vstúpila do strany Most-Híd exministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (v NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa, roky bola členkou SDKÚ-DS). V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Most-Híd volilo 5,83 percenta ľudí, čím strana získala jeden mandát. V EP túto stranu zastupuje József Nagy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR