Parlament odobril Asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou

Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš

Bratislava 24. septembra (TASR) - Národná rada SR odobrila Asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Hlasovalo za ňu 132 zo 134 prítomných poslancov.

Dohoda má priblížiť Ukrajinu k európskym štandardom. Má Ukrajine umožniť prístup k fondom Európskej investičnej banky, a tiež vytvoriť vzájomný voľný trh. Ten však nie skôr ako v decembri 2015. Prístup na najväčší jednotný trh na svete by pre Ukrajinu mohol mať podobu zvýšenia exportu o viac ako miliardu eur ročne, najmä v textilnom, potravinárskom a oceliarskom priemysle. Má sa tiež urýchliť vízová liberalizácia a Ukrajina sa bude môcť na základe dohody zúčastňovať na spoločných summitoch.

Ekonomická časť Asociačnej dohody by mala platiť od januára 2016. Aby dohoda vstúpila do platnosti, musia ju ratifikovať všetky štáty únie. Parlamenty Ukrajiny a Európskej únie ratifikovali dohodu súbežne minulý týždeň. V ukrajinskom parlamente návrh podporilo 355 poslancov, v európskom 535 poslancov.

Politickú časť Asociačnej dohody podpísali strany v marci - po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Súčasný prezident Petro Porošenko podpísal ekonomickú časť dohody v júni.

Plénum prijalo vyhlásenie k Ukrajine, poslanci sú za mierové riešenie

Situácia na Ukrajine by sa mala vyriešiť mierovou cestou. Prihovárajú sa za to poslanci NR SR, ktorí dnes 95 hlasmi prijali vyhlásenie z dielne Zahraničného výboru NR SR. V rozprave k téme vystúpilo 20 poslancov, pričom parlament sa štandardne rozdelil na dva tábory. Kým opozícia kritizovala postoje premiéra Roberta Fica (Smer-SD) k sankciám EÚ voči Rusku, poslanci Smeru-SD sa svojho straníckeho šéfa zastávali.

Schválený text vyhlásenia znie: "NR SR podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny. Ďalšia studená vojna v Európe nie je v záujme nikoho. Vítame dohodu o prímerí dosiahnutú v Minsku medzi predstaviteľmi vlády Ukrajiny a povstalcami v Doneckej a Luhanskej oblasti. Dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného prímeria. NR SR preto apeluje na všetkých účastníkov konfliktu, aby rešpektovali minskú dohodu o prímerí a aby svojím neuváženým konaním nespôsobili obnovenie bojov, zabíjanie ľudí a utrpenie civilného obyvateľstva.

NR SR je presvedčená, že na ceste na dosiahnutie trvalého mierového riešenia konfliktu treba hľadať obojstranne prijateľné kompromisy medzi vládou Ukrajiny a predstaviteľmi povstalcov. NR SR apeluje na strany konfliktu, aby umožnili slobodné rozhodnutie občanov Ukrajiny a vykonanie slobodných, nerušených a demokratických volieb na celom území Ukrajiny ako prioritný výraz tohto kompromisu. Zatiaľ je ešte stále čas na hľadanie dohôd, ktoré pomôžu mierovému riešeniu krízovej situácie na juhovýchode Ukrajiny.

NR SR od začiatku podporuje diplomatické riešenia súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskom, EÚ a USA, rešpektujúcou zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Slovensko a Ukrajinu spájajú historické, kultúrne a medziľudské vzťahy a ich potenciál treba naďalej využívať. Slovensko si úprimne praje, aby Ukrajina bola slobodná, demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou aj v budúcnosti rozvíjať intenzívny politický dialóg a dynamickú spoluprácu v hospodárskej a iných oblastiach.

SR vždy podporovala a bude podporovať európsku orientáciu Ukrajiny a je pripravená jej poskytnúť expertnú pomoc. Avšak iba občania Ukrajiny môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny".

Návrh vyhlásenia pôvodne obsahoval aj apel na Rusko. Opozícia preto chcela doplniť vetu: "NR SR osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu". Poslanci Smeru-SD však túto časť odmietli, keďže tvrdia, že apel je už riešený v texte vyššie.

Proti vypusteniu protestovala opozícia. "Rusko môže najlepšie prispieť k deeskalácii tak, že odčiní, čo urobilo. Ruské jednotky tam sú, Rusko vojensky operuje na území Ukrajiny a my sa nemáme prečo tváriť, že to nevidíme," upozornil šéf zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd). Za to, aby tam výzva Rusku ostala, sa prihovoril aj Martin Fronc (KDH). "Text je napísaný uhladeným diplomatickým jazykom a nikoho sa nemôže dotýkať," povedal.

Šebej zároveň žiadal, aby z vyhlásenia poslanci vypustili USA. "Nemajú tam čo hľadať, nie sú súčasťou sporu. Každý, kto tvrdí, že ide aj o konflikt USA, sa mýli," zdôraznil. Podľa Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) je zahrnutie USA do konfliktu len pokusom legitimizovať rôzne konšpiračné teórie. Šéf výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) to však videl inak. "USA nemajú čo hľadať v spore na Ukrajine, ale niečo tam hľadajú. Preto ich musíme do vyhlásenia zahrnúť. Apelovať len na jednu veľmoc by bolo málo komplexné," myslí si.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa zase zastal kritických vyjadrení premiéra Roberta Fica (Smer-SD) k sankciám voči Rusku. "Je to prejav jeho veľkej zodpovednosti k Slovensku. Samozrejme, že o sankciách diskutujeme. Slovensko patrí k najviac zraniteľným krajinám vzhľadom na našu energetickú a obrannú závislosť voči Rusku. Logicky reagujeme na sankcie inak," povedal Lajčák. Podľa jeho slov si však treba všímať aj činy a nielen silácke gestá niektorých krajín, "ktoré na jednej strane verbálne Rusko odsudzujú a na druhej strane uzatvárajú miliónové kontrakty. My sa správame férovo".

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR