Príslušníci ŠtB majú niekoľkonásobne vyššie dôchodky ako ich obete
Treba odškodniť obete represií a šikanovania
Ivan BROŽÍK, Maroš SMOLEC – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Socializmus nebol spravodlivý režim. Neexistovala sloboda prejavu, slova, vierovyznania, politickej činnosti. Riadili ho skorumpovaní politici a sivé eminencie. Tie sústreďovali vo svojich rukách moc. Boli to najmä komunistické tajné služby. Kádre režimu celý život usilovne pracovali. Odporcov komunizmu prenasledovali, väznili a z intelektuálnych spoločenských pozícií zatláčali do podzemia medzi kuričov, robotníkov a pomocných brigádnikov.
Protagonisti nežnej revolúcie odmietli pomstu a bývalých exponentov režimu – až na výnimky, akou bol napríklad šéf Štátnej bezpečnosti (ŠtB) A. Lorenc –, nechali na pokoji. Červenou totalitou oddojčení politici, ekonómovia, novinári, historici a vedci za zo dňa na deň stali demokratmi. Zo súdruhov sa stali podnikatelia. A dnes nám títo socialistickí pohrobkovia určujú, čo je správne, čo je demokratické a čo je európske... Pracujú v médiách, akadémii vied, na veľvyslanectvách, sú v politike. Bola to chyba.
- LEPŠIE DÔCHODKY
Nielen protagonisti komunizmu, ale aj jeho odporcovia po prevrate dovŕšili dôchodkový vek. A vtedy mnohí z nich túto chybu pochopili. Čestní ľudia a odporcovia normalizačného režimu dostali najnižšie výmery starobných dôchodkov. Boli predsa kuričmi, nádenníkmi, robotníkmi, murármi, šoférmi napriek tomu, že pred i za menom mali niekoľko vysokoškolských titulov. Dnes žijú z ruky do úst, drú biedu. Ich prenasledovatelia – na základe počtu odpracovaných rokov vo vysokých funkciách, v ktorých mimochodom prenasledovali slobodomyseľných Slovákov – dostávajú najvyššie dôchodky. Hovejú si v blahobyte. Žiaľ, aj príslušníci ŠtB majú neraz vyššie dôchodky ako ich obete. Ústav pamäti národa (ÚPN) prišiel s vítanou iniciatívou znížiť výsluhové dôchodky eštebákov a z ušetrených peňazí zvýšiť penzie obetiam totality. Navrhol ju vládnucej strane SMER-SD.
V Slovenských národných novinách sme už informovali aj o zoznamoch tzv. Čiernej listiny. Po auguste 1968 ju začiatkom roka 1971 vytvoril Ústredný výbor KSS a zaradil na ňu mená vyše tisíc Slovákov – inteligencie. V nasledujúcich rokoch stratili zamestnanie, spoločenskú pozíciu, finančný príjem. Nemohli verejne vystupovať. Dvadsať rokov robili podradné práce. Dnes sú títo žijúci svedkovia (prežíva ich už len niečo vyše tristo) dôkazom, kto má na Slovensku najnižšie dôchodky... Napriek tomu, že niekoľkokrát do parlamentu predložili krátky návrh zákona o kompenzáciách, nikdy ich súčasní politici nevyslyšali. Hanba!
■ SÚHLAS, ALE...
V Poľsku už dávnejšie prišli bývalí posluhovači tajných služieb z obdobia socializmu o polovicu zo sumy svojich dôchodkov. Napriek viacerým podaniam na ústavný súd však v júni schválil poľský zákon aj Európsky súd pre ľudské práva. Podobne postupovali vlády viacerých postkomunistických krajín. SMER nateraz túto iniciatívu neodmietol, aktívne sa k téme opäť nevyjadruje. ÚPN by chcel v našom parlamente presadiť zákon, aby štát výsluhové dôchodky príslušníkov ŠtB zdanil. Z ušetrených peňazí by tak bolo možné zvýšiť penzie politických väzňov a obetí komunistického režimu. Viac aj v rubrike 3 OTÁZKY PRE.
Treba si tiež položiť otázku, aký rozdiel je medzi eštebákom vo výslužbe s vysokým dôchodkom a napríklad vysokým zväzáckym funkcionárom za socializmu – dnes podnikateľom, milionárom či minimálne v štátnej správe pohodlne odloženým karieristom? Koľko je takých, ktorí aj po roku 1989 krágľovali a neustále krágľujú z pozície moci? A ďalej klamú, zavádzajú, bohatnú na utrpení chudobných. S touto iniciatívou vyjadrila súhlas aj časť výboru Matice slovenskej a ďalší matiční predstavitelia.