Uznávaný zástavník – bojovník Matice


Uznávaný zástavník – bojovník Matice

Ružena Viskupičová

Napriek tomu, že niektorí vedúci predstavitelia Matice slovenskej naštrbili vlastnými nezodpovednými skutkami jej povesť v posledných rokoch, nové vedenie sa usiluje konkrétnymi skutkami vrátiť tejto národnej inštitúcii dôveryhodnosť. Medzi takýchto bojovníkov patrí aj reportér a spisovateľ Drahoslav Machala, autor literatúry faktu, prozaik, člen výboru MS.                                                                       

V marci tohto roku prednášal D. Machala  v Trenčíne na tému Svätopluk vo Verejnej knižnici Michala Rešetku pre členov i nečlenov Literárneho klubu Omega a členov Miestneho odboru Matice slovenskej. Dlhé  roky v ňom nezištne s výborom MO MS pracujú Jana Poláková aj predchádzajúca predsedníčka Mária Špániková. Obe vyšli práve z Verejnej knižnice Michala Rešetku. Do vystúpenia vložil D. Machala bohaté historické poznatky a zasvätil nás do mnohých zaujímavých súvislostí. Hovoril zanietene a s vervou, lebo Matica slovenská rok 2014 pomenovala ako Rok kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku. Mnohé o kráľovi Svätoplukovi vieme:  koncom 9. storočia mala Veľká Morava najväčšiu rozlohu a vládol jej Svätopluk. Bol kráľom Veľkej Moravy a Slovákov. Zomrel 11. marca v roku 894. A práve tento rok si pripomíname  1 120. výročie smrti tohto veľkého panovníka starých Slovákov.

Na nádvorí Bratislavského hradu sa 19. marca 2014 odohralo slávnostné otvorenie Roka kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku. Sídlom Svätopluka mohli byť na Morave Mikulčice alebo Velehrad. Jonáš Záborský na základe Fuldských letopisov uvádza, že sídlil na Velehrade. Slováci nezabúdajú na Svätopluka. Na jeho počesť skladateľ Eugen Suchoň skomponoval operu Svätopluk, ktorú v réžii Juraja Jakubiska uvádza opera SND v Bratislave. Jedna z viacerých známok so Svätoplukom vyšla pri príležitosti 1 100. výročia úmrtia. Autorom výtvarného návrhu je národný umelec, akademický sochár Tibor Bartfay. K 1 100. výročiu (1994) vydala Národná banka prvú pamätnú mincu v zlate v hodnote päťtisíc korún. Najväčšej pocty sa však kráľovi starých Slovákov Svätoplukovi dostalo postavením jeho jazdeckej sochy v nadživotnej veľkosti od majstra Jána Kulicha na nádvorí Bratislavského hradu. Predchádzalo tomu množstvo odborných vyjadrení, námahy a zásluh historika prof. Matúša Kučeru. Mnohé o náročnosti zhotovenia aj osadenia Svätoplukovej sochy sme sa dozvedeli práve na stretnutí v Trenčíne. Rada by som vyzvala učiteľov a pedagógov, aby práve počas Roka kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku priviedli žiakov na Bratislavský hrad, ktorý je najnavštevovanejšou národnou kultúrnou pamiatkou na Slovensku.  

 

                                                             



Pridaj komentár