Vedci o doterajšej ceste samostatného štátu


slovensko-vlajka 3 štvorecPozoruhodná konferencia univerzít v Nitre a Košiciach a Ústavu politických vied SAV

Dušan D. KERNÝ – Foto: archív

Dvadsať rokov od vzniku samostatného štátu je príležitosť nielen na zhodnotenie doterajšej cesty, ktorá ukázala životaschopnosť štátu, ale najmä poskytuje zároveň možnosť hovoriť o budúcnosti a formulovať ciele jeho politiky. Táto výzva odznela – okrem mnohého iného – na jednom z najpozoruhodnejších podujatí pri príležitosti výročia vzniku SR. V spolupráci s katedrami politológie a európskych štúdií univerzít v Nitre a Košiciach a referátov politológov z pražských ústavov, inštitúcií a akadémie, ako aj Paneurópskej vysokej školy v Bratislave ho zorganizoval Ústav politických vied SAV pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Vyše štvrť stovky referátov rámcovalo premeny v slovenskej politike a jej medzinárodné súvislosti, najmä okolnosti a východiská po rozpade bývalého systému a vzniku samostatného štátu. Priebeh konferencie priniesol viacero nových alebo pri tomto výročí novoformulovaných záverov, ktoré rozširujú tak obzor odbornej, ako aj laickej verejnosti. Osobitne zaujal rozbor východísk a cesty k vzniku samostatného štátu priameho svedka a účastníka, autora nášho týždenníka, profesora Ivana Laluhu. Vedecká konferencia dokumentovala z najrozličnejších pohľadov, že „história je a bude vždy vťahovaná do zápasu o kultúrnu hegemóniu, a to bez ohľadu na to či ide o víťazný február alebo víťazný november“.

CENNÉ VÝPOVEDE

S vyše dvadsaťročným odstupom boli cenné najmä výpovede, ktoré sa niesli nielen v duchu historickej kontinuity slovenskej samostatnosti či štátnosti, ale priniesli aj cenné svedectvá, ktoré za tie roky takrečeno zapadli v mediálnom hluku, resp. v nekvalifikovanej či účelovo povrchnej publicistike. Strhujúce bolo svedectvo svedka, poradcu predsedu vlády národného porozumenia P. Polláka, takisto autora nášho týždenníka, dokumentujúce, že pri vytváraní vlády, ktorá mala doviesť Slovensko k prvým demokratickým voľbám, nemali predstavitelia VPN osobnosti a ani osoby odborne spôsobilé do kresiel ministrov. Referát pripomenul „nemilosrdnú politiku federálnej vlády, ktorá tvrdo zasiahla slovenské podniky v strojárstve, čo sa dialo aj v rezortoch slovenských federálnych ministrov, Slovensko postihla obrovská mnoho desaťtisícová nezamestnanosť. Slovenský federálny minister dal napr. dokumentáciu o výrobe sovietskych tankov previesť zo ZŤS Martin do Čiech, kde sa po modernizácii dodnes vyrábajú!“. VPN zapadla do dejín ako bezvýznamná politická skupina; vodcovia VPN sa pomaly vytrácajú z našej histórie, ale mnohí z nich zostávajú v kruhu milionárov. Rozbor zasvätený prieskumu verejnej mienky zasa dokumentoval, že slovenská spoločnosť je rozdelená na tichých stúpencov, práve tak ako aj na tichých odporcov novembrových zmien. Tento spodný prúd sa rôznorodo prejavuje a v čase lokálnej či globálnej krízy sa nespokojnosť s krízovým vývojom môže premeniť či prerásť na krízu v spoločnosti. Najmä v situácii, keď „v očiach verejnosti sú politické elity zodpovedné za sklamania a za neúspech očakávaní“.

HISTORICKÁ KONTINUITA

slovenska vlajka 2Politický prevrat v novembri 1989 revidoval politický prevrat v roku 1948. Vznik samostatnej Slovenskej republiky má však historickú kontinuitu . Docent L. Hohoš to zasadil do širokých dejinných súvislostí historických zlomov v našich dejinách. Poukázal na historické korene slovenského úsilia – pri vzniku republiky 1918 vôľu národa vyjadrili politici, nie národ, napr. Pittsburskej dohode a následne v Deklarácii slovenského národa. V roku 1920 sa prijala v Prahe Ústavná listina, ktorá potom začala platiť aj po obnovení štátu v pôvodných hraniciach v roku 1946. A tá už o. i. nezohľadnila, resp. odstránila pôvodne dohodnutý názov štátu Česko-Slovenská republika, teda so spojovníkom. Referát bol koncipovaný do širokých historických súvislostí preto, aby vyústil do naliehavej otázky: „Zodpovedať postavenie štátu v spoločnosti, ktorá každých dvadsať rokov, vždy vlastne v intervaloch jednej generácie, odvoláva svoje dejiny.“

Konferencia sa zaoberala slovenským politickým vývojom po roku 1993 po vzniku slovenskej štátnosti v globalizačných súvislostiach a poskytla cennú vedeckú možnosť novej generácii sformovanej po roku 1989, resp. 1993.