Verejnoprávne rozpaky sa prehlbujú


BANČEJ webPOZNÁMKA

Verejnoprávne rozpaky sa prehlbujú

Maroš M. BANČEJ

Podľa jedného z nedávnych prieskumov žiaci a študenti základných a stredných škôl majú veľmi konkrétnu predstavu, kto je to paparazzo, teda bulvárny fotograf a novinár ženúci sa za senzáciami aj cez mŕtvoly, ale pojem verejnoprávnosť je pre našu nastupujúcu generáciu v podstate neznámy. Ostatne, aj mnohí dospelí, trebárs i s akademickým titulom, by zrejme zahabkali, keby mali princíp verejnoprávnosti aspoň zhruba zadefinovať. Potom však nečudo, že koncepcia, ktorou sa riadi RTVS, je, zdá sa, záhadou aj pre samotných redaktorov, dramaturgov a ďalších tvorivých pracovníkov.

Podľa zákona o Rozhlase a televízii Slovenska ide o „verejnoprávnu, národnú, nezávislú, informačnú, kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. RTVS vykonáva svoju činnosť najmä svojimi organizačnými zložkami, ktorými sú Slovenský rozhlas, prostredníctvom ktorého sa poskytuje služba verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, a  Slovenská televízia, prostredníctvom ktorej sa poskytuje služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania.“ Toľko definícia uvedená v zákone. Všimnime si slová „národná“, „nezávislá“ a „kultúrna“ inštitúcia. Súdne uvažujúci človek, ktorý je vnímavý na tlačené a elektronické médiá, vrátane internetu, okamžite skonštatuje, že práve tieto pojmy sú tŕňom v oku jedincov, ktorí hlásajú, že koncepcia národných štátov je prežitok, nezávislosť áno, ale tá, ktorú platí náš chlebodarca, a o kultúre hovoria v súvislosti s tým, koľko sa na nej dá zarobiť.

Pamätníci sú u nás často označovaní za ľudí, ktorí trpia takzvaným spomienkovým optimizmom. Zjednodušene povedané: „Aj tráva bola voľakedy zelenšia.“ Týmto zosmiešňujúcim pseudoargumentom sa zástancovia novej mediálnej kultúry usilujú vyradiť z diskusie všetkých tých, ktorým o ten národný, nezávislý a kultúrny obsah vysielania ide. Len nedajbože nepripustiť diskusiu o tom, že tvorba pre deti už v našej verejnoprávnej „rádiotelevízii“ prakticky zanikla, inscenácie uvádzané v legendárnych bratislavských pondelkoch sú skameneliny z bývalého režimu spolu s nedeľnými chvíľkami poézie, no a najlepšie je nakúpiť licencie na programy trebárs od Holanďanov, ktorí na rozdiel od krpčiarov a drotárov zo Slovenska majú iste patent na kultúrnu zábavu. Kto sa ozve, tomu okamžite isté mediálne kruhy nasadia psiu hlavu starej štruktúry, nevzdelaného zápecníka z lazov, a keď si nedá pokoj, tak sa vytiahne osvedčený ťažký kaliber, ktorým je osočenie z nacionalizmu, neznášanlivosti a xenofóbie.

Okrúhly stôl, ktorý Matica slovenská v spolupráci so SNN zorganizovala predposledný januárový deň, mal ambíciu konštruktívne diskutovať o vyššie spomínaných problémoch. Ťažko sa však diskutuje, keď druhá strana, v tomto prípade manažment a Rada RTVS napriek pozvaniu neprišli. Zrejme nepovažovali za potrebné vypočuť si názory a návrhy celého radu rešpektovaných tvorivých osobností. Alebo sa necítili dosť pevní zastať si svoje verejnoprávne opodstatnenie. Všetko je iba o ľuďoch a tí, ako hovorí klasik, sú nahraditeľní.