Viliam POLÓNYI - Svojrázny komik, ale aj charakterový herec


Polónyi - štvorecPred rokom nás opustil nezabudnuteľný človek a veľký umelec Viliam Polónyi

Svojrázny komik, ale aj charakterový herec

Milan POLÁK – Foto: archív SNN, (se)

     Prvé výročie smrti výraznej osobnosti moderného slovenského herectva Viliama Polónyiho (27. 11. 2012) je príležitosťou pripomenúť si zástoj tohto osobitého umelca na poli našej povojnovej dramatickej kultúry. Nemali sme veľa hercov podobného formátu a ľudského čara, ktorí by nás vedeli osloviť takou bravúrou hereckej premeny ako Viliam Polónyi.

Schopnosť tvorivého a invenčného prístupu Viliama Polónyiho k stvárneniu tak divadelných, ako aj filmových postáv bola obdivuhodná. Práve táto jeho schopnosť zaraďuje ho medzi veľké mená povojnového slovenského divadla a filmu, a to napriek tomu, že nepatril medzi členov a protagonistov našej prvej národnej scény. Ale členmi SND napokon neboli ani iní Polónyiho kolegovia, ako povedzme Vlado Müller, Ivan Krajíček či Hana Kováčiková. Na scéne našej národnej divadelnej, filmovej či televíznej kultúry však vyorali hlbokú brázdu a patria medzi jej čelných predstaviteľov.

          ■ ŠPORTOVEC A OCHOTNÍK

Rodák z Krupiny okrem toho, že bol odmalička náruživým futbalistom, intenzívne hrával aj ochotnícke divadlo. V jednom rozhovore si spomína, že divadlo chodieval hrávať aj do blízkej malej dedinky Sitnianska Lehôtka, kde pod taktovkou režiséra Titlova a riaditeľa školy Kanalu nacvičili v jednom roku aj tri tituly a s miestnym dialektom odohrali takmer celú slovenskú dramatickú tvorbu tých čias, ale i Mahenovho Jánošíka. Okrem Krupiny hrával s ochotníkmi aj v Hontianskych Nemciach. Ale futbal v tom čase v jeho záujmoch a záľubách prevažoval. Tak sa dostal na nejaký čas hrať aj do Zlína a neskôr do futbalového mužstva bratislavskej Káblovky.

Počas pobytu v Bratislave začal chodiť na dramatické kurzy na Novú scénu a neskôr vo Zvolene spieval basové party vo vojenskom súbore. Vo Zvolene sa v roku 1949 prihlásil aj na herecký konkurz do práve založeného Stredoslovenského divadla. Obstál okrem iného i vďaka tomu, že na konkurze zatancoval step, ktorý ho v Krupine naučila vtedy známa tanečnica Novej scény Katarína Gracerová. Vojenčinu už strávil vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave a od roku 1953 bol členom Mládežníckeho súboru Novej scény. V tomto roku sa začala jeho profesionálna divadelná kariéra.

MATERSKÁ SCÉNA

Nová scéna bola potom jeho materským divadlom do roku 1976, keď prešiel na funkciu riaditeľa nitrianskeho divadla (do roku 1982), a až do odchodu na dôchodok (do roku 1985) bol opäť členom Novej scény, tiež vo funkcii riaditeľa. No napriek tomu, že v čase svojej umeleckej aktivity sa venoval riadiacim funkciám a aktívne funkcionárčil aj vo futbale (Inter Bratislava), má za sebou naozaj impozantný počet divadelných a filmových úloh. Je to v súhrne asi 120 divadelných a takmer 100 filmových postáv. Sú medzi nimi aj viaceré významné a titulné roly. V päťdesiatych rokoch v divadle vytváral najmä postavy v hrách pre deti a mládež. Hral napríklad Mlynára v hre Huncút Klimko, Lorda St. Johna v Twainovom Princovi a žobrákovi, Padrona Vicenza v Goldoniho Škriepkach v Chiozze, Arganta v Moliérových Scapinových šibalstvách, van Daana v Denníku Anny Frankovej či Deduška v Blažkovom Treťom želaní.

PolónyiKeď činohra Novej scény začala programovo uvádzať najmä večerný repertoár pre dospelých, Polónyiho herectvo sa vďaka rôznorodým postavám najmä v komediálnom žánri všestranne rozvinulo a prehĺbilo. Jeho osobnostnú kreativitu podnecovala a obsadením do typologicky výrazných postáv podporovala predovšetkým režisérka Magda Husáková-Lokvencová. Zúročila hercove predpoklady charakterizovať postavu extrémnou, prenikavou hyperbolou a všetkými prostriedkami zapájala ju do služieb režijno-dramaturgickej koncepcie. V inscenáciách tejto modernej a vzdelanej režisérky vytvoril Polónyi možno svoje najcennejšie divadelné postavy, ostro karikované typy Súdruha Krytého v Majakovského Kúpeli (1963), Tesnošila v Chalupkovom Všetko naopak (1964) a Jána Priepustného v Majakovského Ploštici (1965). Tieto inscenácie už niesli znaky spoločenskej kritiky a liberálnejších pomerov šesťdesiatych rokov. Demaskovali byrokratizmus, alibizmus a chorobnú podozrievavosť. Boli to na svoj čas významné divadelné udalosti.

OD FRAŠKY K DRÁME

Aj v ďalšom vývine a pod vedením režisérov Ota Katušu, Jána Klimu či Miloša Pietra stával sa z predstaviteľa pôvabných žánrových figúrok všestranný charakterový herec, ktorý si rovnako suverénne počínal tak v komediálnom žánri, ako aj v inscenáciách vážnych hier. Za všetky ostatné spomeňme aspoň jeho postavu Palčíka z Tajovského hry Statky zmätky v Pietrovej réžii (1972). Vytvoril herecky impozantný portrét človeka zodratého, skúpeho na slovo, blahosklonného, ale aj pokryteckého. Podobne vydarená bola postava Otca Demetera v Kákošovej hre Dom pre najmladšieho syna (1974) a veľa iných.

   Samostatnou kapitolou je Polónyiho sústavné, intenzívne a takmer neprerušované účinkovanie v takmer stovke filmov, a to v rokoch 1955 – 1990. Debutoval v roku 1955 menšou úlohou vo filme režiséra Jozefa Medveďa Štvorylka. Aj keď ho v prvých filmoch obsadzovali režiséri najmä ako svojrázny typ, vynikol jeho prirodzený naturel, spontánnosť, zmysel pre humor i zveličenie. Väčšie filmové postavy zahral v detektívnych filmoch režiséra Lettricha (Smrť prichádza v daždi, Volanie démonov, Prípad krásnej nerestnice a i.), ale hral aj v takých legendárnych filmoch ako Drak sa vracia, Pacho, hybský zbojník, Canarisova krvavá hviezda, Smrť chodí po horách, Tisícročná včela či v inom Jakubiskovom filme Sedím na konári a je mi dobre.

   Úsmev, srdečnosť, zmysel pre vtip a humor, hravosť, to jeho večné a prakticky až do konca života trvajúce komediantstvo v tom najlepšom slova zmysle, jeho bezprostrednosť, spontánnosť a prirodzenosť charakterizovali Viliama Polónyiho ako vzácneho človeka, vždy perfektného spoločníka, schopného nadväzovať kontakty a rozsievať okolo seba radosť. A taký sa nám v pamäti vybaví pri každom vyslovení jeho mena.

                                                                                                 Milan POLÁK



Pridaj komentár