Vízia z pekla alebo umelý rezeň

Milan ZEMO

                   Na Slovensku sa začína bravčovému v živom stave dariť čoraz biednejšie. Prasiatka sa z chlievikov jednoducho vytrácajú. Živočíšna výroba ľudovo povedané padá na hubu. Hľadáme východiská ako sa dostať z marazmu, lebo z nášho vyspelého potravinárskeho agrokomplexu zostala len druhá časť slova. Zvyčajne pomenúva stav, keď človek niečím trpí a má z toho fóbie. Ako však našim svinkám a ich chovateľom pomôcť? Naozaj neviem, nie som farmársky všeumelec, jedno však viem presne. Keby si v našich prasačincoch chceli pomôcť tak, ako navrhujú holandskí vedci, tak je to cesta do pekla.

                   Odvtedy, ako som sa dozvedel, na čo holandskí vedátori prišli, napĺňa ma hrôzostrašná vízia z francúzskej komédie Stehienko alebo krídelko. V tomto filme Luis de Funès objaví príšernú fabriku na výrobu umelých potravín hnusného kapitalistu Tricatella, ktorý chce takto zničiť francúzske gurmánstvo a ktorým sa zrejme spomínaní vedci inšpirovali. Šupli do bioreaktora pár svinských buniek a po čase sa v prístroji vraj objavil celý bravčový rezeň. Vedátori deklarovali, že ich viedol zámer odstrániť hlad vo svete. Dôležitá však bola najmä snaha šetriť zdroje. Veľkovýroba mäsa je drahá ako šľak a zasviňuje nám matičku zem. Veľkosvinčíky produkujú strašne veľa metánu a na tvorbe skleníkových plynov sa majú podieľať skoro pätinou.

                   Na druhej strane sa vedci prsia, že vychádzajú v ústrety vegetariánom. Tí často neznášajú mäso na tanieri len preto, že ich porcii predchádza smrť zvieraťa. Vedátori teda zachránili život prasaťu, no takáto zabíjačka je začiatkom konca kuchyne našich materí a gurmánstva vôbec. Vlastne aj normálnosti ľudstva. Veď čo povedať na slová jedného z vedcov, ktorý sa chvastá, že môžu zobrať mäso z jedného zvieraťa a vyprodukujú miliónkrát toľko mäsa. To, čo nedávno vytvorili v bioreaktore, údajne pripomína mokrú bravčovú panenku. Nemá však jej štruktúru. Prečo im to teda pripomínalo bravčovú panenku, to nechápem. Vedci nemali odvahu svoj výtvor ochutnať. Nepovedali, prečo si mokrú umelú flaksňu nedali do úst, ale hneď vyplodili vysvetlenie, že zatiaľ sa môžu výsledky ich práce používať do párkov. V nich sa chumáče umelých mäsových buniek stratia najlepšie. Výborne! Nastúpili sme teda cestu k radostným zajtrajškom. Popri geneticky upravovaných rastlinných pochúťkach, ako je sója, nám globálne potravinové reťazce onedlho začnú vnucovať humánne bravčové párky z bioreaktorov. Oj, radosť bude žiť! Na záver mi napadla prorocká otázka: Čo myslíte, ktorá z velikánskych svetových firiem rýchleho občerstvenia skočí najskôr na nápad produkovať umelé hamburgery?   Áno, sto bodov! Veď to nebolo až také ťažké uhádnuť.

 



Pridaj komentár