Vlasť – nie macocha!


POZNÁMKA

Stanislav HÁBER

čase, keď si pripomíname dvadsiate výročie odchodu Slovenska z federatívneho spoločného štátu, opäť smerujeme do podobného štátneho útvaru. Tentoraz to nie je spoločný štát s iným národom, ale hneď s niekoľkými. Spojené štáty európske v podstate urýchľuje Európska centrálna banka. Dôvod je jednoduchý, práve táto inštitúcia najviac znáša problémy Únie vo finančnom sektore.

Najvypuklejšie je to v užšej časti EÚ – a to v eurozóne. Diskusia o odchode niektorého z členov je viac ako bolestivá. Ak by sa tak stalo, odrazí sa to na všetkých členoch. Slovensko sa z niekdajšieho európskeho tigra s fantastickým priemyselným rastom razom ocitne v zóne ohrozenia. Podľa premiéra Roberta Fica by sa náš rast prepadol až na stupnicu mínus štyroch percent, ak by šlo o neriadený odchod. Preto hovoriť o nezodpovednosti Grécka pri riešení problémov eura je v skutočnosti obviňovaním všetkých členov Únie a eurozóny, lebo na gréckom úverovom kebabe si pochutnávali mnohé silné štáty. Iná vec je fakt, že Gréci im to umožnili. Podľa niektorých komentátorov vo svete je to tak preto, lebo Gréci boli stáročia pod tureckou nadvládou, a teda im chýba jeden vývojový stupeň spoločnosti – renesancia. Tá učila aj k zodpovednosti nielen voči sebe, ale aj voči iným, keďže ľudská spoločnosť sú prepojené nádoby rôznych národov a kultúr, ktoré majú spoločné znaky ľudskosti. Gréci však akoby neboli solidárni ani sami so sebou.

Užšia integrácia štátov má mať výsostne politický charakter, čo je prirodzené. V skutočnosti však je to záležitosťou ľudu. Európskeho ľudu, ak taký termín môžeme vôbec použiť, keďže nejde o masu, ktorú by sme vedeli charakterizovať spoločnými znakmi okrem toho, že žijú buď na území spoločnej Únie, alebo platia spoločnou menou. Ľudí európskych štátov spája veľmi málo. V podstate sa nepoznáme, hoci bývame v spoločnom dome. Ako to zmeniť? Dá sa to na úrovni informovanosti minimálne susedov. Čo vieme o rakúskej kultúre? O poľskej politike? O maďarských sociálnych problémoch?

Tradične najviac vieme o českých reáliách, čo je dané našou históriou. To neznamená, že by sme sa mali organizovane začať zaujímať o susedstvo. Ide o strategické otázky, keď ECB nebude združovať štáty len na základe spoločnej kontroly bánk, ale budú dôležité aj iné spoločenské informácie. V každom prípade lídrom v tejto činnosti sú dnes, logicky, banky. A raz sa možno od mešca dostaneme aj ďalej. Alebo je to hudba iba ďalekej budúcnosti? Momentálne s napätím sledujeme nielen hrozbu sýrsko-tureckej vojny, ale aj boj o eurofondy. Pätnásť malých krajín Únie dokázalo v Bratislave na začiatku októbra povedať ich kráteniu nie. Ak majú šancu vzniknúť Spojené štáty európske, musí to byť vlasť a nie macocha pre všetky národy, ktoré do tohto zväzku vstúpia.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.