Vyberajme podobných veľkým


BROŽÍK webPOZNÁMKA

Vyberajme podobných veľkým

Ivan BROŽÍK

„Slovenský štát či presnejšie Slovenská republika z rokov 1939 – 1945 je nepochybným historickým faktom. Jeho jednomyseľné vyhlásenie zákonodarným orgánom autonómnej Slovenskej krajiny ... súhlasne prijala väčšina obyvateľov. A v pomerne krátkom čase ho uznala aj väčšina vtedy jestvujúcich štátov na svete ... s jedinou výnimkou Spojených štátov amerických...“ Tak píše profesor Milan S. Ďurica. A vari môžem použiť od neho ešte jednu citáciu: „Najdôležitejším obsahom toho, čo sa udialo 14. marca 1939, bolo obnovenie slovenskej štátnosti. Tej dávnej a slávnej štátnosti, ktorej základy položili kniežatá Pribina a Mojmír, ktorú až do uznávaného medzinárodného partnerstva vo vtedajšej Európe rozvinul kráľ Rastic a ktorú svojimi výbojmi až na veľkú ríšu pretvoril slávny kráľ Slovákov Svätopluk I. Veľký.“

Tohtoročný marec bude v poradí už sedemdesiaty piaty po tejto udalosti. A možno aj náhodou, ktorú si zrejme neuvedomil ani predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, budeme 15. marca voliť hlavu štátu – prezidenta Slovenskej. Predseda parlamentu veľa termínov na výber nemal. Limitovala ho totiž Veľká noc. To buď nechápu, veď až takí hlúpi predsa byť nemôžu, alebo iba demagogicky opomínajú niektorí opoziční už ani nie politici, ktorí v takto skorom termíne volieb vidia „trucpodnik“ SMER-u. Druhú možnosť napovedá veľmi rýchla ponuka kupčiť s poslaneckými podpismi ako náhradou za občianske podpisy. Lipšicova NOVA, Matovičovi Obyčajní, ale aj niektorí poslanci SDKÚ-DS (na čele s Ľudovítom Kaníkom, ktorý, zdá sa, absolútne nerešpektuje vedenie strany a jej rozhodnutia) niektorým prezidentským kandidátom (pre)dali rýchlu možnosť môcť kandidovať. Začo? Odpoveď nepoznáme. Ak by platilo vysvetlenie, že tak chcú občianskym kandidátom pomôcť preklenúť krátky termín do volieb a s ním spojené riziko nezískania potrebného počtu občianskych podpisov, potom by tento „kolegiálny“ princíp mal byť uplatnený na všetkých občianskych kandidátov. Pri všetkej úcte, je Milan Kňažko alebo dokonca stranícky kandidát Gyula Bárdos (SMK) viac občiansky ako Ľubica Blašková či Jozef Behýl? Alebo vo svete vysoko uznávaný vedec Milan Melník?

Venujme sa však kandidatúre, ktorej oznámenie prekvapením nebolo, ale ktorá sama v sebe skrýva obrovské množstvo otáznikov. Prezidentskej kandidatúre Roberta Fica. Je to útek z paluby korábu zvaného SMER-SD? Je to premyslená stratégia, ako pripraviť víťazstvo tejto strany v parlamentných voľbách v roku 2016? Alebo – je to následok viacerých odstredivých prúdov, ktoré v SMER-e pôsobia? Nevedon, či je práve teraz podstatné hľadať odpovede na tieto a podobné otázky. Oveľa podstatnejšie z pohľadu občanov Slovenskej republiky by malo byť zodpovedne zvažovať rozhodnutie pred voľbou hlavy štátu 15. marca.

Je len na nás, či sa rozhodneme pre toho kandidáta, ktorý ani len nepozná Ústavu SR a nevie, aké kompetencie má prezident. Je len na nás, či dáme hlas niekomu, kto prezidentský palác vníma iba ako akýsi výťah k moci alebo ako krížnik Auroru, z ktorého sa chystá vystreliť na palác vlády či budovu parlamentu? A taktiež sme to iba my, ktorí rozhodneme o tom, komu pomôžeme splniť jeho osobné kariérne ambície. My budeme rozhodovať o charaktere štátnosti Slovenska, ktorej dali podobu kniežatá Pribina a Mojmír, kráľ Rastic či kráľ Slovákov Svätopluk I. Veľký. Vyberajme im aspoň vzdialene podobných!



Pridaj komentár