Výrobcov a poskytovateľov služieb holobriadkovia nespasia

Strieborná ekonomika môže byť predpokladom ako sa dostať z plytčín krízy

Ivan BROŽÍK – Foto: SNN

Nie je to dávno, čo sa u nás ustálil akýsi ticho tolerovaný diskriminačný precedens. Starší – rozumej ľudia nad 40 rokov veku – sú zbytoční, nepotrební, mediálne i komerčne nezaujímaví. Dokonca tí nad päťdesiat, nebodaj šesťdesiat už sú priam na odstrel. Komerčne nezaujímaví, neperspektívni, ak nie aj zbytoční či zaťažujúci. Pojem „strieborná ekonomika“ je populárne označenie pre ekonomiku, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori.

 Slovo „stará“ netreba chápať tak, že všetci jej členovia budú chodiť o paličkách a polovicu príjmu míňať na lieky a zdravotné potreby. Aj o 25 či 50 rokov sa  budú rodiť deti a existovať materské škôlky a hudba pre tínedžerov. Faktom však je, že v populácii budú omnoho viac dominovať ľudia v strednom a vyššom veku. Posun vo vekovej štruktúre sa prejaví aj v zmene štruktúry spotreby tovarov a služieb. Táto zmena nebude v znamení jednoduchého posunu od snoubordov k paličkám a zubným protézam. Zmeny v spotrebe v čase striebornej ekonomiky ovplyvní celý komplex faktorov – vysvetľujú odborníci z investičnej a konzultantskej skupiny SEVIS.

EXISTUJÚCE MOŽNOSTI

senior smutnýStrieborná ekonomika bude v prvom rade o službách. Slovensko má obrovské šance byť na tomto trhu lídrom. Máme kvalifikovaných ľudí, ktorí by tieto služby mohli poskytovať seniorom napríklad zo štátov Európskej únie (EÚ) či dokonca zo zámoria priamo tu u nás. Aj cenová hladina za tieto služby u nás môže byť pre starnúcu populáciu EÚ dlhodobo veľmi atraktívna. Chce to podporu štátu, investície a „ťahať za jeden povraz“ aj v kvalite poskytovaných služieb. „Väčšina zariadení – tak kúpeľov, ako aj hotelov – je prispôsobená pre seniorskú klientelu, ktorá stále predstavuje vysoké percento z návštevnosti. Aj v budúcnosti možno predpokladať, že seniori, aj keď sa im predlžuje vek aktívnej práce, budú tvoriť zaujímavú zložku pre cestovný ruch. Je v záujme zariadení, ktoré nemajú dobudovaný prístup pre služby starším ľuďom, aby tak urobili čo najskôr,“ apeluje Stanislav Macko zo Združenia cestovného ruchu.

Spotreba a jej štruktúra sa už teraz mení oproti stereotypu ešte z konca deväťdesiatych rokov. Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž poukazuje na postupný presun zo spotreby tovarov, ako sú odevy a obuv pre deti a mládež, nábytok či vybavenie bytov a domov, k spotrebe liekov, vitamínov a zdravotníckych pomôcok, senior hobby, teda výrobkov pre záhradu, chalupu či prírodu. „Rastúci trhový potenciál zaznamenajú zdravotnícke asistenčné a ošetrovateľské služby, kultúra, zábava, cestovanie, hotely, celoživotné vzdelávanie a kúpele,“ prognózuje Vladimír Baláž.

Ani s masívnou ponukou hypoték asi bankové domy dlho nevydržia – skôr bude záujem o životné či dôchodkové zabezpečenie a iné druhy sporenia k „striebornému veku“. Podľa SEVISU tiež napríklad „Japonsko má jednu z demograficky najstarších populácií na svete. Podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac tam dosahuje takmer 23 percent. Kým Japonci v produktívnom veku šetria odušu, dôchodcovia veselo míňajú“. Pravda, naši dôchodcovia sú ďaleko k tomu, aby „veselo“ míňali, míňať však musia. Na lieky, na liečenia, na svoje bývanie, na domovy dôchodcov, dokonca aj na svoje deti, ktorým ekonomicky pomáhajú prežiť. Hoci – to by malo byť v slušnej spoločnosti práve naopak. A možno ako prekvapenie poslúži fakt, že aj keď dôchodcovia v Japonsku majú minimálne trojnásobné dôchodky ako naši, slovenskí starkí odvádzajú do ekonomiky zhruba rovnaké sumy práve na zdravotníctvo a zabezpečenie vlastného zdravia. Inak povedané – držia rezort zdravotníctva a služieb, operujúcich v súvislosti so zdravím, nad hladinou.

DÔCHODCOVSKÝ POTENCIÁL

Kým v Nemecku sa platí za pobyt v domove dôchodcov vyše 3 000 eur mesačne, u nás približne 700 eur. Zriaďovatelia domovov u nás hlásia, že počet nemeckých klientov pomaly rastie. Tak isto rastie u nás počet klientov seniorov z Rakúska. Zvráteným ekonomickým myslením však dochádza k tomu, že poskytovatelia služieb v opatrovateľstve tomu prispôsobujú ceny, čím zneprístupňujú svoje zariadenia domácej klientele. „Obávam sa, že ak naši výrobcovia a poskytovatelia služieb nenaskočia na tento vlak (striebornú ekonomiku – pozn. red.), o niekoľko rokov im ujde, čo naša ekonomika silno pocíti. A to práve preto, že Slovensko je malá otvorená, proexportne orientovaná ekonomika. Tri štvrtiny našej výroby expandujeme do zahraničia,“ varoval nedávno ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.



Pridaj komentár