Vyššia škola obrazového eskamotérstva a ideovej manipulácie


rozhlas 1Dokument Krehká identita zavádza aj klame pokriveným obrazom vlastenectva

Alexander GOCZ – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Treťotriedny, duševne nepríliš obdarený protagonista bezvýznamnej nacionalistickej skupinky ľudí, z kontextu vytrhnuté slová staručkého historika, skupinka náboženských fanatičiek, aké sa nájdu v každej krajine a v každej viere. Do toho manipulátorsky nastrihané zábery na mládencov v kanadách z Kotlebovského košiara a máme film Zuzany Piussi Krehká identita, ktorý podľa reklamných anotácií – citujem: „Ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných ‚pseudonárodných‘ buditeľov inak, ako ich poznáme z médií.“

Kto je to vlastne režisérka a „dokumentaristka“ Zuzana Piussi? Štyridsiatnička, ktorá bola koncom minulého roka skloňovaná v istom, že vraj mienkotvornom denníku takmer každý deň. Najprv pre dokument Nemoc tretej moci o súdnictve na Slovensku. Potom to bol dokument o Gorile bombasticky nazvaný Od Fica do Fica, ktorý vraj mal mapovať kauzu Gorila, pričom kúzelný minister Malchárek ani ďalší protagonisti z SDKÚ sa v ňom ani nemihli. O to viac sa kričalo v istom pravicovom médiu, že tento film odmietli veľké multiplexové kiná v Bratislave. Zrejme mali ľavicovo film dotovať pre všetkých desiatich platiacich divákov, ktorí by naň prišli. Do tretice nasledoval takzvaný „dokument o národnej identite Slovákov“, ktorý vzápätí vyhral cenu na festivale dokumentárnych filmov. Samozrejme v Čechách. Poďme sa teda trocha zamyslieť nad tretím filmom tejto plodnej pani režisérky.

■ NEVYVÁŽENOSŤ

národné cítenie GossanyiHumoristi Vacvalová a Andrásy používali podobnú metódu ako Zuzana Piussi vo svojej relácii Aj múdry schybí už dávno. Vyberú si napríklad otázku, koľko vajíčok tvorí tucet. Je jasné, že väčšina respondentov by ju zodpovedala správne. Ostáva teda poslať švárnu redaktorku niekde na Záhorie, najlepšie pred obecnú krčmu. Starý mládenec Jožo, ktorý už má v sebe nejaké to deci, bude vďačným respondentom, veď možno povie, že tucet je okolo tisíc... Zuzana Piussi sa v dokumente o vlastenectve takto sústredila napríklad na polozabudnutú

insitnú figúrku, akou je Stanislav Pánis, či na náboženské fanatičky blúzniace o ostatkoch slovanských svätcov. Z vyjadrení historika Milana Ďuricu či predsedu MS Mariána Tkáča účelovo vystrihla fragmenty, ktoré vhodne „doplnené“ zábermi na uniformovaných členov Kotlebovej družiny dali vzniknúť filmu, ktorý bezostyšne manipulujúc s divákom vykresľuje slovenských vlastencov ako skupinku smiešno-nebezpečných indivíduí. Všimol si to aj recenzent na internetovom portáli Kinema. Píše: „Nechcem naznačiť, že by azda mala autorka nejako protagonistov glorifikovať, ale je na uváženie, či nemohla ich zloženie vyvážiť aj niekým zo zdravšieho spektra národovcov. Vo filme chýba ich diferenciácia.“

■ NEDOROBOK

Samotné dielko Krehká identita trpí aj vážnymi nedostatkami, čo sa filmárskeho remesla týka. Vyššie citovaný Peter Gärtner o tom v recenzii píše: „Nespresnený postoj a nejasnosť v tom, čo chce režisérka povedať, nespejú k zdanlivej slobode a k právu na vyjadrenie, ale skôr k chaotickej, často nekorektným a ideologicky ‚závadným‘ nezmyslom pritakávajúcej estráde.“

Preložené do reči bežného diváka natíska sa otázka, prečo autorka neoslovila niekoho z celej plejády vedcov, umelcov, lekárov, ale aj športovcov, ktorí vo svojej oblasti už voľačo dokázali a ktorí sú svojím pronárodným postojom všeobecne známi. Som presvedčený, že by Zuzana Piussi mala problém vybrať si z tohto množstva vlastencov tak, aby náhodou niekoho nevynechala. To by však nemohol vzniknúť tento film, ktorému ani náhodou nepatrí označenie dokument, ale skôr nálepka z prednovembrových čias, ktorej sme zvykli hovoriť agitka.

A BUDE DISKUSIA?

Už oddávna si v podobných prípadoch, akým je Krehká identita, kladú mysliaci ľudia otázku: Na čí osoh? Autorka na tlačovej besede povedala, že ona sa nesnažila byť objektívna. Mala vraj snahu vyvolať diskusiu. Ostáva sa len spýtať kde. Vo väčšine médií  ovládaných nadnárodnými spoločnosťami, kde majú priestor vyárendovaný takzvaní svetoobčania pohŕdajúci a zosmiešňujúci slovenské vlastenectvo už z princípu? Alebo azda mala pani Piussi na mysli naše verejnoprávne médiá? Veď tam majú momentálne starosť, ako nakŕmiť divákov nenáročnými seriálmi a hlavnú lampovú diskusnú reláciu tam má na starosti šéfredaktor komerčného média, ktorému v kancelárii hrdo visí nad stolom americká vlajka. Filmy podobného druhu totiž vo svojej podstate nechcú vyvolať diskusiu, chcú provokovať, zneisťovať a špiniť. Bohužiaľ, k skutočnej diskusii o vlastenectve sa iba pomaly prepracuvávame, ale musíme byť optimisti. Napríklad takí Francúzi s vlastenectvom problémy nemajú.