VÝZVA - RTVS: Všestranná diskreditácia zakladateľov slovenskej štátnosti


logo rtvsVýzvu podpísali skutočné osobnosti slovenskej inteligencie

RTVS: Všestranná diskreditácia zakladateľov slovenskej štátnosti

Spracoval: (mrs) – Karikatúra: Andrej MIŠANEK - Ilustrácia: archív SNN

V poslednom období slovenská inteligencia kriticky vníma vysielanie niektorých relácií rozhlasu a televízie verejno-právnej RTVS. Svedčia o tom dokumenty, výzvy a otvorené listy, ktoré sa množia na verejnosti. Dôvodom je predovšetkým nevyváženosť publicistických, mienkotvorných relácií v rozhlasovom éteri i v televízii. Do očí bijúca je hlavne chýbajúca objektivita v relácii RTVS Pod lampou, ktorej autorom a moderátorom je šéfredaktor súkromného neoliberálneho týždenníka .týždeň Štefan Hríb.

Nie je to pritom názor len národného spektra slovenskej inteligencie, ale aj nezávislých členov Rady pre vysielanie a rentransmisiu (RVR) a najnovšie aj Najvyššieho súdu SR. Oba orgány vymerali a potvrdili pokutu 50 tisíc eur, pretože nebola zabezpečená všestrannosť informácií a názorovej plurality v relácii Večer pod lampou, konkrétne v diskusii o kauze Cervanová, ktorú televízia odvysielala ešte v júni 2011. Samozrejme, sankciu zaplatia v konečnom dôsledku daňoví poplatníci a koncesionári – teda všetci Slováci. Aj po tomto rozhodnutí je prinajmenšom otázne, prečo RTVS túto reláciu bude vysielať naďalej a objednala si jej ďalšie pokračovanie.

  • SPOLUPRÁCA S MATICOU

„Predovšetkým chcem vysloviť pohoršenie nad tým, ako nevyvážene a neprístupne pre verejnoprávne médium diskutuje štvrtok čo štvrtok Pod lampou Štefan Hríb. Konkrétne 17. januára t. r. si dovolil opakovane degradovať Slovenskú republiku ako štát, ktorý vznikol bez idey, tají (alebo nevie o nich) pravdivé a šíri nepravdivé, resp. neúplné informácie o postojoch slovenskej inteligencie v rokoch vzniku SR (1990 – 1992), nehovoriac už o tom, že nedáva nijakú šancu jej predstaviteľom vstúpiť do diskusie. Tento pán vytrvalo a naďalej presadzuje evidentne menšinové názory, veď takmer dve tretiny občanov je spokojných so vznikom a vývojom Slovenskej republiky,“ napísal v otvorenom liste predseda Matice slovenskej Marián Tkáč riaditeľovi RTVS Václavovi Mikovi. V liste sa predseda Matice dožadoval aj stanoviska k návrhu Rámcovej dohody o spolupráci medzi RTVS a Maticou. Obe sú totiž verejnoprávne inštitúcie. A ich spolupráca je logická, dokonca nutná. Napriek tomu, že návrh Matica poslala ešte počas Zemkovej vedenia, odpoveď zatiaľ nedostala. M. Tkáč navrhol, aby RTVS napravili chybu týkajúcu sa zlyhania tematického vysielania pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. „Je ešte stále príležitosť veci napraviť, a to aj niekoľkými diskusnými večermi, aj s tými slovenskými predstaviteľmi, ktorí samostatné Slovensko chceli,“ dodal predseda Matice.

  • JE TELEVÍZIA SLOVENSKÁ?

logo rtvsS podobnými výhradami sa obrátil na slovenských intelektuálov aj historik a expolitik Anton Hrnko. Odštartoval petičnú akciu za objektivitu vo vysielaniach RTVS, najmä na televíznom okruhu. Podpísali ju mnohé, osobnosti Slovenska. Skutočná inteligencia! Žiadne rýchlo kvasené celebrity a vybraná tzv. „inteligencia“ z neoliberálnych denníkov a televízií, ako sú známe omieľané tváre tzv. objektívnych politológov typu Mesežnikov a spol.

V polovici februára A. Hrnko spolu so signatármi poslal petíciu riaditeľovi RTVS Mikovi formou otvoreného listu. Na úvod pozitívne zhodnotil krátke pôsobenie vo funkcii riaditeľa: „Objektívne musíme konštatovať, že po Vašom nástupe sa postupne zlepšuje programová štruktúra tak Slovenského rozhlasu, ako aj Slovenskej televízie, zlepšilo sa spravodajstvo, ktoré opäť priťahuje občanov nielen kvalitou grafickej úpravy štúdia. Veríme, že tento trend bude pokračovať a občania Slovenskej republiky sa konečne dočkajú spravodajstva hodného verejnoprávnej inštitúcie. Avšak nie všetky trendy, ktoré pokračujú z minulosti alebo vznikli už za Vášho vedenia, sú v súlade s našou predstavou verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Práve na tie by sme Vás chceli upozorniť, aby ste ich vo svojej kompetencii alebo v spolupráci s ministerstvom kultúry odstránili.“

Následne signatári kritizovali vytratenie sa pojmu „slovenská“ z názvu Slovenská televízia, začo však súčasný riaditeľ I. Mika nenesie zodpovednosť. Podľa nich, Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vznikli podobne ako všetky takéto štátom podporované mediálne spoločnosti predovšetkým ako národné kultúrne inštitúcie v zmysle národnom, nie štátnom. Táto skutočnosť sa prejavovala aj tým, že tieto inštitúcie boli aj v názvoch prisúdené obyvateľstvu (národu), nie štátu, resp. krajine. Aj v germánskych a románskych jazykoch, kde pri názvoch sú veľmi časté väzby s nezhodným prívlastkom, nieto v slovanských krajinách, boli tieto národné inštitúcie pomenované zhodnými prívlastkami (napr. British Broadcasting Corporation, American Broudcasting Corparation, Zweites deutsches Fernsehen, Oesterreichischer Rundfunk, Magyar Rádió, Magyar Televizió atď.). Z európskych vysielacích spoločností s dlhšou tradíciou len Radio & Television Luxembourg používa podobný názov, ako sa zvolil pre spojenú spoločnosť SRo a STV. Ale v tomto prípade ide o vyslovene komerčnú a s Luxemburskom len názvom spojenú spoločnosť. „Dovoľujeme si Vás preto požiadať, aby ste v spolupráci s ministrom kultúry obnovili názov našej národnej kultúrnej inštitúcie tak, aby podobne ako pri BBC, ABC, ZDF, ORF, MTV a iných podobných inštitúciách bolo aj z názvu jasné, že ide o národnú kultúrnu inštitúciu, a nie o nejakú podružnú komerčnú stanicu. Myslíme si, že názov Slovenský rozhlas a televízia (SRTV) by tomu zodpovedal z jazykovej i vecnej stránky. Rovnako si myslíme, že súčasné logo je vyjadrením pocitov tých, ktorým už hláska S vyvoláva hlavybôľ, lebo by mohla evokovať Slovensko a nie Tátokrajinu. Odporúčame ho čo najskôr poslať do archívu, lebo ako občania Slovenskej republiky si nemyslíme, že by nás malo reprezentovať nejaké interpunkčné znamienko!,“ uvádza sa v liste.

  • CHÝBA PLURALITA

Meritum otvoreného listu sa však týkalo objektivity niektorých relácií RTVS. Verejnoprávne médiá charakterizuje predovšetkým nestrannosť, nadstraníckosť a objektivita. Predchádzajúce vedenie sa práve proti týmto princípom najviac prehrešilo. „S poľutovaním musíme konštatovať, že len málo sa v tomto smere zmenilo v publicistických a diskusných reláciách. My nechceme niekomu násilne zatvárať ústa, ale nemôžeme sa stotožniť so situáciou, že v reláciách napríklad p. Hríba alebo p. Hrabka sa jednostranne dostávajú k slovu len stúpenci – podľa nás – výrazne minoritného názoru na veci verejné, politiku, históriu a iné aktuálne záležitosti slovenského života. Dokonca sme svedkami všestrannej diskreditácie zakladateľov slovenskej štátnosti, spochybňovania historických reálií úzkou skupinou tzv. historikov, ktorých názor sa ťažko dá označiť čo i len slovom minoritný, lebo je ich súkromný, ale zapadá do všeobecnej schémy niekoho, koho na Slovensku nikto legitímne do pozície „arbitra elegancie“ neustanovil. Žiadame preto v rozhlase i televízii rovnaké miesto pre všetky názory, skutočnú pluralitu. Nemôžeme strpieť, že sa za peniaze slovenských daňových poplatníkov a koncesionárov, teda aj za naše peniaze, jednostranne diskredituje vo verejnoprávnych médiách slovenská história, ľudia nestotožňujúci sa s názormi úzkej, agresívnej, údajne pravicovej orientácie. Aj voľby dokázali, že väčšina slovenskej populácie túto orientáciu neprijíma, je jej cudzia. Preto žiadame a naliehame na Vás, aby ste z titulu svojho postavenia zabezpečili nápravu. Chceme skutočnú pluralitu názorov, my sa nevyhýbame diskusii a nebojíme sa, že naša pravda sa nedá obhájiť. Otázne je, či tí, ktorí dnes z mocenských pozícií obsadili mediálny priestor, sú svoje názory schopní obhájiť v priamej konfrontácii,“ dodávajú signatári.

  • JAZYKOVÁ KULTÚRA

Na záver poukázali aj na jazykovú kultúru redaktorov a moderátorov. Po rokoch, keď hlásatelia v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii boli etalónom správnej výslovnosti a spisovnej normy, to už neplatí. Tých chýb proti gramatike a správnej výslovnosti, ktorých sa dopúšťajú súčasní redaktori, je neúrekom. Keby takúto prácu odovzdávali robotníci za pásom, určite by netrvalo dlho a rozšírili by rady nezamestnaných. Mnohí nevedia správne vykať, používajú neštandardné slová tam, kde nieže nemajú, ale nesmú byť (napr. poslať niekoho do basy namiesto do väzenia), vymýšľajú nové obsahy termínov, ktoré sú v rozpore so sémantikou slova (napr. vyhrať niečo tretíkrát v rade; my sa pýtame: a prečo nie v zástupe?) a pod. „Najviac nás však mrzí, že redaktori v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu zabúdajú prechyľovať ženské priezviská, čo v plynulej slovenskej reči pôsobí doslova ako päsť na oko. Pripomíname Vám, že § 2 odsek 3 zákona o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. ustanovuje, že „akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný“. Keďže Vy ako štatutár verejnoprávnej inštitúcie ste zodpovedný za dodržiavanie zákonov, dovoľujeme si Vás požiadať, aby ste vykonali opatrenie na zamedzenie týchto svojvoľných zásahov do kodifikovanej podoby slovenského jazyka,“ uviedli signatári v liste na záver.

Výzvu podporujú aj Slovenské národné noviny. Aj Vy – naši čitatelia – máte možnosť podporiť ju svojimi názormi, pripomienkami, komentármi. Posielajte ich elektronicky na našu webovú stránku www.snn.sk, email: snn@matica.sk, na nástenku konta na Facebooku alebo písomne na adresu redakcie. Budeme ich postupne uverejňovať na webe, príp. v tlačenom vydaní SNN.

Signatári výzvy:

prof. Dr. Martin Homza, historik, Dr. Eduard Hurta, Teodor Križka, redaktor, Dr. Ján Bobák, historik, JUDr. Milan Janičina, predseda občianskeho združenia Panslovanská únia, Ing. Daniel Krajcer, Bratislava, Viera Benková, Dr. Peter Mulík, historik, Bratislava, Mgr. Juraj Oravec, Jozef M. Rydlo, Bratislava, Renáta Rydlová, Bratislava, Tibor Korčko, Košice, Dr. Tomáš Winkler, literárny historik, Martin, Mgr. Oľga Janíková, Bratislava, František Ďuriš, bývalý pracovník STV, Bánovce nad Bebravou, Ing. Jozef Rakús, PhDr. Katarína Bánska, Igor Kšiňan, Bratislava, Stanislav Šárossy, Veľký Šariš, Margita Kániková, publicistka, Ing. Peter Krkoška, prof. Ferdinand Klinda, Bratislava, PhDr. Titus Kolník, DrSc., archeológ, Nitra, PhDr. Eva Kolníková, DrSc., archeologička, Nitra, Dušan Tropp, Daniela Troppová, prof. Jaroslav Husár, ekonóm, Bratislava, JUDr. Lukáš Machala, advokát, Bratislava, Ján Bleho, Nitra, Helena Blehová, Nitra, PhDr. Martin Lacko, historik, Bratislava, Ján Čomaj, novinár, Bratislava, PhDr. Emil Semanco, starosta Umeleckej besedy slovenskej, prof. Milan S. Ďurica, historik, Bratislava, Gregor Papuček, básnik, Budín-Pešť, Maďarsko, Mikuláš Šoóš, Bratislava, Alexander Thurzo, Bratislava, Ing. Július Forsthofer, Bratislava, Mgr. Dušan Brindza, publicista, Bratislava, Ing. Arch. Igor Dráč, Bratislava, Dr. František Búry, Bratislava, Mgr. Lýdia Búryová, Bratislava, RNDr. Jozef Viskup, Bratislava, Miloš Zverina, predseda za občianske združenie Slavica , prof. Dr. Ábel Kráľ, jazykovedec, Bratislava, Mgr. Ivan Reguli, Bratislava, MUDr. Štefan Cifra, lekár, Ing. Imrich Horňanský, Bratislava, Silvester Minarovič, Bratislava, Vladimír Gregor, Bratislava, doc. Dr. Ivan Mrva, historik, Bratislava, Karol Fajnor, Bratislava, Marián Vranovský, Darina Vergesová, žurnalistka, Rudolf Zelenay, diplomat a spisovateľ, Bratislava, Eva Zelenayová, žurnalistka, Bratislava, Ľudovít Števko, publicista, Marián Burík, Ilava, doc. PhDr. Eva Jaššová, Ladislav Greguš, Anna Kostelná, Brezová pod Bradlom, MUDr. Peter Dragijský, Rimavská Sobota, Ján Litecký Šveda, Bratislava, Mgr. Juraj Oravec, Ing. Ján Klinčok, Juraj Datko, Banská Bystrica, Ing. Jozef Tuček, Bratislava, Ing. Stanislav Májek, Bratislava, Mgr. Alica Májeková, Bratislava, prof. Augustín M. Húska, Bratislava, Ing. Jaroslav Vozár, Zvolen, Mgr. Katarína Vozárová, Zvolen, JUDr. Ján Marcinko, Košice, PaedDr. Mária Marcinková, Košice, RNDr. Janka Vašková, Košice, František Kollár, MUDr. PhDr. Alojz Širanec, lekár, Miroslav Dubec, doc. Dr. Ladislav, Bartko, jazykovedec, Drahoslav Machala, spisovateľ, PaeDr. Jana Bublová, Ing. Daniela Adamová, Prešov, Ján Rybárik, Rajec, Mgr. Dagmar Onderová, Ladislav Nébus, Ing. Milan Skodný, Slovenská zelená alternatíva, o. z., Jozef Mydla, Košice, Ing. Miroslav Boldiš, Bratislava, Mgr. Ján Boldiš, Bratislava, Mgr. Helena Boldišová, Bratislava, Dr. Martin Hrivnák, Bratislava, Alena Kolesarová, Bratislava, Jozef Sivák, Bratislava, Ing. Dušan Krkoška, ekonóm, Bratislava, Magdaléna Kuchárová, Ivor Ripka, prof. Elena Zúbková Bertoncini, Pisa, Taliansko, Jozef Rajtar, Bratislava, doc. Ing, Vladimír  Choluj, Bratislava, Mgr. Pavol Privalinec, politológ, Nitra, Mgr. Robert Švec, politológ, Nitra, PhDr. Anna Magdolenová, historička, Bratislava, Ing. Valentín Magdolen, informatik – bývalý redaktor STV, Bratislava . Ing. Karol Badlík, Bratislava, doc. Ing. Július Binder, vodohospodár, Michal Dieneš, Maroš Smolec, šéfredaktor Slovenských národných novín.



Pridaj komentár